Recenzia: Lights Out (2016)

Celovečerná verzia virálneho krátkeho filmu Lights Out počas svojho natáčania a produkcie vyvolávala rozpačité pocity a pochybnosti. Ako to nakoniec dopadlo?

Virál na ktorý nikto nezabudne

Staré známe „Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa…“ možno opakujú rodičia svojmu dieťaťu po nevydarenom futbalovom zápase, umiestnení na poslednom mieste v súťaži krásy alebo ako mantru so snahou udržať ju alebo jeho pri zemi. Davidovi Sandbergovi neumiestnenie na popredných priečkach prinieslo niečo, po čom túžil aj samotný víťaz.

David Sandberg svoj krátky film Lights Out v ktorom si zahrala jeho žena Lotta Losten totiž poslal do súťaže krátkych filmov s názvom Who’s there? I napriek obdržaní ceny za najlepšiu režiu sa Lights Out na prvé miesto nedostal. Našťastie, internet sa postaral o malý zázrak. Lights Out sa začal šíriť svetelnou rýchlosťou po všetkých kútoch internetu, zrejme a hlavne vďaka škodoradosti. Nepríjemný krátky filmík postavený na nepeknej dievčine viditeľnej len v tme doslova nútil rozosielanie po známych a kamarátoch, ideálne v nočných hodinách.

Nebolo teda prekvapením, že Davida Sandberga začali kontaktovať agenti o možnosti celovečernej adaptácie. Jedným z nich bol Lawrence Grey s telefónnym číslom na Jamesa Wana (SAW, The Conjuring, Insidious). James síce vyjadril skepticizmus nad schopnosťou z účelového krátkeho filmu vytvoriť dielo do kín, no nakoniec sa na to dal a jeho meno figuruje medzi producentmi.

Ako spraviť z dvoch minút osemdesiat

James Wan mal dobré dôvody na svoj skepticizmus. Pôvodný krátky film predstavil humanoidnú bytosť vychádzajúcu z tmy s úmyslom terorizovať ženu pred spánkom na ktorý sa tešila celý deň v práci. Trik s vypínaním svetla síce mohol fungovať aj po druhykrát, avšak aj samotný David Sandberg si uvedomil limitácie vlastného konceptu. Na pomoc mu preto prišiel úspešný scenárista Eric Heisserer (Final Destination 5, The Thing, A Nightmare on Elm Street). Spoločne všetko vyškrtli a ponechali ten najpodstatnejší prvok úspechu Lights Out- zhasínanie svetla.

Ako formu pocty krátkemu filmu tvorcovia v celovečernom filme umiestnili nanovo natočenú verziu originálu s pôvodným hereckým obsadením. Hneď potom sa však divák presunie do úplne iného a komplexnejšieho sveta.

Svet Lights Out je totiž surovo reálny. Matka Sophie je odkázaná na tabletky na upokojenie symptómov jej mentálneho ochorenia. Syn Martin ju vídava rozprávať sa so zvláštnou tmavou postavou, ktorá v ňom vyvoláva nepríjemné pocity a tak nájde útočisko u svojej odsťahovanej staršej sestry Rebeccy s komplikovaným milostným vzťahom a rovnako aj s komplikovaným vzťahom s matkou.

Prvý manžel Sophie opustil, druhý manžel nedávno zomrel pod rukami zvláštnej temnej bytosti. Nezostalo jej nič okrem syna Martina, ktorý sa jej vzdiaľuje a temnej kamarátky Diany.

Áno, Diana je meno desivej entity žijúcej v tme. Tento supernaturálny element v podobe ženskej bytosti je kamarátkou z detstva, ktorého väčšinu Sophie strávila v psychiatrickej liečebni. Diana trpela neznámou kožnou chorobou a schopnosťou dostať sa do myslí ľudí. Počas experimentálnej liečebnej procedúry však zomrela, aspoň sa tak na prvý pohľad zdalo.

Od momentu predstavenia Diany sa divák stane svedkom riešenia medziľudských rodinných vzťahov, boja s entitou a silným odkazom.

Keď je film o niečom inom, než sa zdá

Aj napriek tomu, že supernaturálna vrstva filmu funguje dokonale a pri svojej účelovosti si drží konzistentnosť bez potreby naplniť bruchá divákov jedným trikom, film v sebe skrýva omnoho desivejší odkaz.

Ide o bipolárnu afektívnu poruchu, ktorej je Diana stelesnením a jej počínanie metaforou boja s mentálnou poruchou. Sophie s touto psychickou záťažou žila odmalička. Závažné duševné ochorenie vyznačujúce sa mimo iného manickými a depresívnymi epizódami spôsobuje problémy v začlenení sa do spoločnosti a udržaní si vzťahov. Tieto diametrálne odlišné epizódy sú symbolizované fotkou Sophie s Dianou. Ide o dve kópie jedného dievčaťa počas dvoch odlišných emočných stavov.

Neochota priznania si problému a laxná liečba spôsobili rozvrat rodiny a i napriek ignorácie je ochorenie stále desivou súčasťou života každého jedného z nich.

Môžeme to zbadať pri malom Martinovi, ktorý sa Rebeccy spýta „…ak je mama blázon, sme aj my blázni?“ Bipolárna afektívna porucha je totiž ochorením s možným genetickým komponentom, kedy viaceré vedecké štúdie zistili, že ide o ochorenie, ktoré často „beží“ v rodinách.

Eric Heisserer šikovne divákom rozbije ich predstavu o príbehu „s duchom“ pri dialógu Sophie s Rebeccou, kedy až s úsmevom povie, že Diana nie je duch, lebo duchovia neexistujú. Na otázku „Čo je to potom zač?“ Sophie nezareaguje a odíde.

Finále filmu spočíva v snahe Sophie dať si lieky, ktoré jej Diana odhodí z ruky, zmierením sa so svojim stavom a odhodlaním postaviť sa „démonovi.“ Túto pasáž Martin a Rebecca strávia zavretí v pivnici hľadajúc cestu von. Bret, priateľ Rebeccy, ktorého sme doteraz ignorovali, po násilnej konfrontácii s Dianou odíde a polícii nahlási „domáce násilie“ resp. ďalšie pripomenutie, že žiadny vražedný démon sa v dome naozaj nenachádza.

Samotný záver filmu je silným odkazom a varovaním. Sophie nájde ako jedinú cestu oslobodenia rodiny v spáchaní samovraždy. Jej strata kontroly nad samou sebou a následná tragédia je odkazom divákom. Nehanbite sa požiadať o pomoc a nezabudnite na ľudí okolo vás.

Zhrnutie

Lights Out je veľmi funkčný horor neprekračujúci hodinu a pol. Uspokojí fanúšikov krátkej originálnej predlohy a poskytne momenty hororu pre všetkých ostatných. Okrem toho funguje aj ako príklad hororu s hlbším odkazom v podobe varovného prstu. Duševné ochorenie je vážna vec a riešením nie je odísť od trpiaceho. Ignorácia, odcudzenosť a strach môžu viesť ku koncu, ktorý si nik neželá. Premeniť desivý kraťas na psychologický horor so supernaturálnou maskou je niečo, čo pred oznámením prác na celovečernom filme nik nečakal a aj vďaka svojej komplexnosti a funkčnosti patrí medzi najlepšie za rok 2016.

Hodnotenie: 8.5/10