Štyri šialené príbehy zo záhrobia (Recenzia)

Zvláštna fikcia na štyri spôsoby.

Doteraz sme sa v recenziách venovali produkčne väčším filmom, no hororový žáner je plný drobných projektov z myslí nadšencov a niektoré z nich si rozhodne zaslúžia väčšiu pozornosť. 1. mája vyšiel trailer na retro hororovú antológiu Weird Fiction od Jacoba Perretta a nám sa naskytla možnosť zazrieť film, ktorý oficiálne vyjde až v októbri. Spoilery preto očakávať vôbec nemusíte.

Jacob Perrett a jeho kamarát Taylor Rhoades sú súčasťou produkčnej spoločnosti Fame Cinema, no pri tomto projekte spolupracovali taktiež s produkciou The Slaughtered Bird Films.

Obaja sú horliví filmoví a hororoví fanúšikovia. Jacob Perrett má na svojom konte krátke filmy ako Planet of The Dead, Kingsly, Pumpkin Eyes, The Black Ribbon či The Initation.

Filmová antológia Weird Fiction je zbierkou štyroch rôznych hororových príbehov. Samotný koncept napodobňuje legendárne antologické projekty typu Creepshow, The Vault of Horror, Tales from the Crypt. No pocitovo sa najviac približuje Body Bags.

Keď sa spojí retro a štýl

Všetky štyri krátke filmy sú zasadené do doby blízkeho minulého storočia. V súčastnosti ide o audiovizuálny trend, ktorý je však pomerne náročné emulovať so správnou dávkou nostalgie. I napriek tomu, že Jacob Perrett v 80. rokoch určite nevyrastal, so všetkými svojimi kraťasmi odviedol dobrú prácu. Dokonca lepšiu, než mnohé bohatšie produkcie.

Či už ide o prácu s kamerou, synťákové zvukové efekty, hudbu (Ramones, David Bowie, Berlin…), prehnané herecké reakcie podstrihnuté nervóznymi zvukovými ozdobami, vizuál, autenticky pridusený dialóg a do popredia v postprodukcii vložené hovorené pozadie, všetko do seba krásne osemdesiatkovo zapadá.. Za spomenutie stoja detaily ako plagáty, komiksy, technológia a móda. No ak si niečo zaslúži uznanie, tak sú to praktické efekty šikovne podporované prácou s farbami a svetlom. V krátkosti, Jacobovi Perrettovi a Taylorovi Rhoadesovi sa podarilo vytvoriť antológiu, vďaka ktorej sa divák prenesie do minulosti, v požičovni si vyberie VHS kazetu s tým najabsurdnejším dizajnom na obale a už v tom momente vie, že ho čaká tá najhoršie najlepšia noc v jeho živote.

Príbehy zo záhrobia

Štyri poviedky sa tematicky držia hororového klasicizmu, hrajú sa so žánrovými trópmi, poukazujú na klišé a zábavným spôsobom skladajú úctu béčkovej renesancii 80. rokov. Prvý filmík s názvom “Goodnight, Daddy” si berie príklad z filmov ako Halloween, Friday the 13th či My Bloody Valentine a dáva do popredia maskovaného sériového vraha, ktorý má pádny dôvod zavraždiť všetko, čo považuje za nemorálne nebezpečenstvo.

Druhý príbeh “Night of the Sitter” je rovnako v jadre známym konceptom opatrovateľky resp. v tomto prípade opatrovateľa, ktorý sa ponúkne strážiť brata svojej jednorazovej lásky. Táto filmová poviedka zabŕda skôr do hororovej komédie či dokonca až paródie.

“The Incubus” je tretí segment z tejto zvláštnej antológie. V ňom sa divák stretne s pornohercom, ktorý si prejde zmenou na upíra. Vizuálne jemne pripomína mix Nosferatu the Vaympre (1979) a Vamp (1986), no hlavného hrdinu čaká iné vyvrcholenie, na aké bol z práce zvyknutý.

No a úplne posledný počin “Cosmic Terror” je príbehom o humanoidnej mimozemskej kreatúre, ktorá svoj strach z neznáma prekoná pomerne rýchlo a uvedomí si, že za svoj osud je zodpovedná ona sama. The Man Who Fell to Earth prejdený filtrom béčkových sci-fi hororov a prvých zombie filmov.

Koncepčne sú všetky štyri segmenty milé, zábavné a plné nostalgie. Napodobnenie béčkovosti hororovej zlatej éry 80. rokov sa vo všetkých prípadoch podarilo. Jacob Perrett priviedol k životu horor, ktorým zapĺňal zošity počas nudných prednášok v škole a ten entuziazmus naozaj cítiť.

Z hereckého hľadiska nejde o nič špeciálne, no je jednoduché to tomuto projektu odpustiť. Popravde, v mnohých prípadoch neherci, známi, rodinní príslušníci a priatelia režiséra predviedli lepšie výkony než súčasní slovenskí seriáloví herci a herečky. Samotný Jacob Perrett ako The Collector uvádzajúci jednotlivé segmenty je úžasný. Za spomenutie stoja chvályhodné herecké výkony Taylora Rhoadesa, Isabelly Rodriguez či Torri Bouslough.

Najväčšou nedokonalosťou je však scenáristická inkonzistencia. Tá spočíva v nedostatočnom priestore na dýchanie subjektu hororu vo filme. Najviac je to citeľné v Night of the Sitter a Goodnight, Daddy. I napriek tomu, že ide o krátke segmenty, v oboch prípadoch je zdroj strachu tlmený nedostatočným priestorom. Je to škoda hlavne v prípade Night of the Sitter.

Ďalším výraznejším nedostatkom je strih, ktorý svojou svojou ráznosťou a “škrtením” ničí prirodzený prechod medzi druhým a tretím aktom. Tým najviac trpí The Incubus, ktorý je kvôli tomu ku koncu mierne chaotický. Rovnako však môže ísť o úmysel pri snahe o napodobnenie hororov z 80. rokov, takže to neberieme až tak do úvahy.

Záver

Jacob Perrett a Taylor Rhoades sú rozhodne talentovaní tvorcovia, ktorí majú hororu bohate napozeraného. S minimálnym rozpočtom a svojpomocne dali dokopy antológiu, ktorá dýcha nostalgiou, zábavnosťou a nápadmi. Ak do budúcna vychytajú niektoré muchy, môžu do hororového žánru priniesť niečo zaujímavé a fanúšikovsko precítené.

Kritizovať začínajúcich tvorcov, ktorí robia všetko na kolene a len s tým, čo majú po ruke, je príliš jednoduché a v tomto prípade nezaslúžené. Antológia Weird Fiction totiž ukazuje potenciál a hororovú radosť. Svojim srdcom je ďaleko pred tvorbou viacerých bohatších produkcií.

Weird Fiction je teda príjemnou záležitosťou, ktorú každý hororový fanúšik ocení i napriek nedostatkom.

Hodnotenie: 7.0/10

Trailer:

Zábery z filmu:

Ak sa ti páči, čo robíme, zváž podporu Horormagórie.

One Comment

  1. Pingback: Retro hororová antológia Weird Fiction spúšťa Indiegogo kampaň - Horormagória

Comments are closed.