(Recenzia) Záhadné sídlo Bly

Čo je mŕtve, neodíde.

Mike Flanagan (Geraldova hra, Dom na kopci, Doktor Spánok), jeden z najvýraznejších hororových hlasov súčasnosti, si na október pripravil 9 epizódny seriál Záhadné sídlo Bly (The Haunting of Bly Manor). Po úspechu Domu na kopci (The Haunting of Hill House) spred dvoch rokov, sa rozhodol adaptovať tvorbu Henryho Jamesa, hlavne novelu The Turn of the Screw. Mike Flanagan nachádza horor v ľudských skúsenostiach a v živote samotnom, preto niet divu nad tým, že aj Záhadné sídlo Bly je postavené na intímnosti človečiny a veľmi dôkladne prekutráva zákutia našich myšlienok. Zároveň sa snaží unikať očakávaniam fanúšikov, čo spôsobuje nestráviteľné zmeny v tematických tónoch a príbehové naháňane si vlastného chvosta.

Dani Clayton (Victoria Pedretti) je mladá, samotárska Američanka na úteku z domoviny. Zakotvená v Anglicku už 6 mesiacov a neustále prenasledovaná záhadnou tmavou postavou so svietiacimi očami. Objavuje sa v každom odraze a Dani akoby vedela, čo to znamená. Mieri na stretnutie s lordom Henrym Wingraveom (Henry Thomas). Hľadá pre svojho synovca Milesa (Benjamin Evan Ainsworth) a neter Floru (Amelie Bea Smith) novú opatrovateľku. Sú siroty a aj ich predchádzajúca au pair Rebecca Jessel (Tahirah Sharif) tragicky zahynula na pozemku sídla Bly. Legendy sa rýchlo šíria. Teda, aspoň to je dôvod, ktorým Henry vysvetlil absenciu skorej náhrady. Dani pre zmenu nie je ani 30, má skúsenosti s učením v Amerike a i napriek tomu je ochotná pracovať ako vychovávateľka dvoch privilegovaných sirôt na plný úväzok. Obaja tušia, že v ich príbehoch sa skrýva viac. Možno aj to zabezpečilo vzájomnú dohodu.

Sídlo Bly nie je prázdne. Owen (Rahul Kohli) je talentovaný kuchár, ktorý sa vrátil z Francúzska kvôli svojej mame. Flora je hravé, veselé dievča. Všetko je pre ňu “úplne úžasné”, teda až na improvizovanú učebňu a jazero. Má vlastný domček pre bábiky, plný bizarných postavičiek. Miles je inteligentný a charizmatický, i keď sa občas správa až podozrivo dospelo a netaktne. Hannah (T’Nia Miller) je správkyňa sídla, na pohľad nervózna, no všetko má pod palcom. Jamie (Amelia Eve) je jemne bezstarostná záhradkárka. Vzhľadom na tragické okolnosti celkom normálny vidiecky život.

Seriál vyniká svojou atmosférou, opierajúcou sa o dlhé chodby a rozsiahle miestnosti. Je jedno, či cez okná prúdia lúče slnka alebo mesiaca, skľučujúci pocit mysterióznosti je všadeprítomný. Kamera vás núti sledovať nielen správanie postáv, ale i to, čo sa deje za nimi. Občas sa prichytíte pri tom, ako sledujete zákutia izby namiesto akcie postáv. To je aktívne podporované aj obľúbenou záľubou Flanagana; tak ako aj v Dome na kopci, aj tu sa vo väčšine scén vyskytujú “skrytí” duchovia. Aj vďaka tomu je náročné zbaviť sa pocitov paranoje a nepokoja.

Flanaganov talent na vyvolávanie napätia a hroziaceho teroru je tu naozaj viditeľný. Po tom, čo sa divák prvýkrát stretne s desivou tvárou Petra Quinta (Oliver Jackson-Cohen) v okne a so záhadnými zablatenými stopami smerujúcimi z jazera až po izbu za honosnými schodmi, je otázka o supernaturálnej šialenosti elegantne zodpovedaná. Ukážkou Flanaganovej schopnosti vyvolať dokonalý horor je scéna, v ktorej sa Dani túla po nočnom dome s vínom v ruke, len aby narazila na vystrašených a nervóznych súrodencov. Namiesto paniky a urgovania na útek nastane presný opak – snaha udržať Dani na jednom mieste. Niečo sa deje, ale útek to nevyrieši.

V sídle Bly si každá postava nesie vlastnú traumu, schováva sa pred negatívnymi spomienkami či vlastnými pochybeniami. Táto “ľudsky dramatická” stránka hororu bola silná v Dome na kopci. Divák cestoval v čase a spoznával komplexné životy postáv. Tu to chýba. I napriek tomu, že Flanagan rozpráva nádherným vizuálnym jazykom, o motiváciách, traumách a chybách postáv sa dozvedáme skrz ploché, nezaujímavé dialógy a monológy. Napríklad, záhradkárka Jamie vypľula svoj životný príbeh v 5 minútovom (osekal som pár sekúnd) monológu. Na tom by nebolo nič zlé, ak by ten dialóg mal iný zmysel okrem toho lenivého – zasypať diváka expozíciou. Tieto osobné príbehy charakterov pritom často pôsobia až béčkovo klišoidne, či v horšom prípade, postavy len pred sebou tlačia vozík deja. Postava Rebeccy je napísaná povrchne a slúži len ako pingpongový stôl pre ofenzívne napísaného Petra Quinta.

Bohužiaľ, táto chorobná závislosť na rozprávanie príbehu cez chudobné texty vyvrcholí v posledných dvoch epizódach, ktoré by sa bez kúsku humoru dali nazvať romantickou telenovelou od sarkastickej Wednesday Addamsovej. Akoby Flanagan zatiahol ručnú brzdu a stratil odvahu zabočiť do hlbšieho, zmysluplnejšieho a emocionálne údernejšieho záveru.

Záhadné sídlo Bly je takmer 8 hodinový príbeh, ktorý by sa dal efektívnejšie vyrozprávať behom 200 minút. Takto je najnovší seriál od Flanagana nádherným, atmosférickým, melancholickým, dramatickým hororom, ktorý sa stráca v kostrbatej expozícii, v prázdnych dialógoch a v konečnom dôsledku zlyháva tam, kde Dom na kopci vynikal – v silnej charakterizácii postáv.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.