Recenzia: Čo sme videli, čo sme počuli

Vo svete Swedenborga.

Čo sme videli, čo sme počuli (Things Heard & Seen) je film snažiaci sa byť príliš veľa vecí, v procese strácajúci vlastnú identitu. Aspoň tak by sa dal v skratke charakterizovať manželský projekt od režisérov Sharie Springer Bermanovej a Roberta Pulciniho – adaptácia bestselleru All Things Cease to Appear od Elizabeth Brundage.

George (James Norton) je klasicky atraktívny lektor, ktorého ranná rutina pravdepodobne spočíva v kúpaní sa vo vode šarmu majstrovsky vyrobeného na vzbudzovanie sexepílu u vysokoškolských intelektuálok. Niet divu, že sa zázrakom dožije svojho kariérneho skoku ušitého jemu na mieru. Pozíciu lektora histórie umenia dostane v drobnej liberálnej univerzite v Hudson Valley v Chosen, NY, na idylickom vidieku diametrálne odlišnom od jeho doterajšieho života v rušnom Manhattane.

Na vidieku kúpil dom za peniaze svojich rodičov. Catherine (Amanda Seyfried) musela v Manhattane zanechať svojich priateľov a prácu reštaurátorky umenia. Vzala si so sebou len dcéru Franny (Ana Sophia Heger) a svoju bližšie nešpecifikovanú poruchu príjmu potravy. Čoraz s väčším pocitom izolácie, straty vlastnej identity sa snaží nájsť svoje miesto v novom svete vybudovanom jej manželom a nielen kolegami milovaným lektorom histórie umenia.

Temná aura však neobkolesuje len ich manželstvo. Dom postavený v 18. storočí skrýva desivú minulosť, ktorú sa z dobráctva George snažil pred Catherine zatutlať. História domu si ale nájde čas na dialóg s Catherine. Po nociach cítiť hnusný benzínový zápach, myseľ jej obmotajú bizarné javy, nájde zvláštny prsteň, kompozíciu -ako inak – Lacrimosa od Mozzarta a knihu s predošlými majiteľmi domu s veľkým nápisom “Prekliatí”. Franny si tiež obľúbila aktivitu utekania zo svojej izby s finále skoku do manželskej postele. V dome sa niečo deje a Catherine je odhodlaná využiť všetko – vrátane knižnice – na zistenie pravdy.

Supernaturálne elementy filmu sa nikdy nerozbehnú a nevyvolávajú dostatočný pocit strachu, za čo nesie zodpovednosť jedna z hlavných tém deja. Ňou je Emanuel Swedenborg, švédsky teológ, filozof, mystik, spiritualista a vedec, ktorému v roku 1758 vyšla publikácia s anglickým názvom “Heaven and its Wonders and Hell From Things Heard and Seen”, viď. originálny názov samotného filmu.

Nielenže sú Swedenborg a citáty z tejto publikácie dôležitou súčasťou deja, no film už na úplnom začiatku divákov jemne pohladí po hlavičkách s ideou “Veci v nebi sú viac skutočné, než veci na zemi”. Ako by nás režiséri varovali pred tým, že ničoho nadprirodzeného sa niet prečo báť. A aj keby toto predčasné varovanie neexistovalo, v dnešnej dobe sa rádio s vlastnou mysľou či hojdacie kreslo dostanú málokomu pod kožu.

Druhá dramatická/krimi tvár je vymodelovaná omnoho šikovnejšie. Aj keď je občas náročné predýchavať rôzne klišé, u Catherine je cítiť jej rast vlastnej identity a osobnosti z tieňa Georga, charizmatického manipulátora, ktorého James Norton hrá až podozrivo autenticky.

Nanešťastie, aj napínavý a silný svet izolácie hraničiaceho s domácim násilím sa rýchlo stratí v pseudo-intelektuálnej omáčke učenia Swedenborga. Človek akoby sa miestami ocitol na svojom Instagram feede zaplnenom smiešnymi “filozofickými” citátmi na pozadí vychádzajúceho slnka. Swedenborga skvele dopĺňajú obrazy George Innessa, maliara inšpirovaného učeniami Švéda. Smrť je predsa len jedna veľká pasáž. Je až nemožné neporovnať snahu Čo sme videli, čo sme počuli (Things Heard & Seen) k Lars von Trierovi a jeho The House That Jack Built. Rozdiel je však v tom, že Lars von Trier si bol vedomý svojho pseudo-intelektualizmu a povýšenectva. V tomto prípade ide len o prázdno, ktoré sa skôr hodí do self-help sekcie hipsterského kníhkupectva.

Čo ale filmu škodí najviac je samotný tretí akt, ktorý opúšťa náznaky spiritualizmu a manželskej drámy. Namiesto toho sa oblečie do paródie show Verte neverte a dupne na pedál “cringe”, čo je slovo dokonale vystihujúce posledné momenty filmu. Cítil som sa trápne, po chrbte mi kráčali zimomriavky a nevedome som sa zošuchol z gauča pod stôl.

I napriek všetkým negatívam a katastrofálnom treťom akte je však Čo sme videli, čo sme počuli (Things Heard & Seen) stále zábavný triler. Netreba však od očakávať zázraky – ani tie nebeské od Swedenborga.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.