Jennifer Kent svojou ojedinelou hororovou tvorbou ohúrila nielen kritikov, ale aj fanúšikov žánru.
Pod krídlami Larsa von Triera
Jennifer Kent sa narodila v Austrálii a už od detstva sa obliekala do herectva. Chcela sa pôvodne venovať viac scenáristike a réžii, ale nemyslela si, že by ako žena mala šancu uspieť. Po niekoľkých detských úlohách a pričuchnutí k dospeláckemu herectvu napr. v seriáloch Murder Call a Above the Law, sa rozhodla predsa len skúsiť šťastie vo filmovej tvorbe.
Jennifer sa predstava štúdie ďalšieho odboru vôbec nepozdávala a odvážne napísala Larsovi von Trierovi (Dogville, Antichrist, Nymphomaniac), či by si ju nevzal pod svoje krídla. Lars jej dovolil asistovať pri jeho filme Dogville (2003).
The Babadook
O dva roky na to zrežírovala vlastnú epizódu mysteriózneho televízneho seriálu Two Twisted a krátkometrážny film Monster. Práve desať minútový Monster slúžil ako predloha pre jej celovečerný režisérsky debut The Babadook.
The Babadook (2014) je psychologický horor, ktorý získal desať ocenení a je rovnako populárny u profesionálnych kritikov, ako aj u divákov. The Babadook sleduje príbeh matky a vdovy Amelie, ktorá zostala na výchovu svojho neposlušného syna Samuela úplne sama. Nervozita, strach, stres a utláčaný smútok zo straty manžela Oskara majú na matku a jej denné fungovanie deštrukčný vplyv. Vzťahu matky a syna neprospieva ani fakt, že Samuel sa narodil práve v deň úmrtia manžela a otca Oskara. Nedobrovoľne si tak Amelia voči Samuelovi vybudovala nenávisť, ktorá je aj Samuelovi čoraz jasnejšia. Všetko sa začne tragicky zhoršovať po objavení knihy znázorňujúcej príbeh o bledotvárej a dlhoprstej príšere s klobúkom, ktorá začne terorizovať každého, kto sa o jej existencii dozvie. Syn tomu začne veriť a Babadook sa pustí do svojho poslania.
Film využíva prvky nemeckého expresionizmu a tlmené farebné kombinácie zelenej, červenej a modrej za účelom zvýraznenia napätia a temnej atmosféry.
The Babadook šikovne presedlá z vonkajšej hrozby na tú vnútornú v ľudskej duši, čo vyvrcholí túžbou zabiť vlastné dieťa. Matka Amelia sa totiž nedokáže brániť neustálemu psychickému nátlaku zo starostlivosti o veľmi neposlušné dieťa a smútku zo straty manžela, ktorý nevie stráviť. The Babadook podľa všetkého predstavuje akumulovaný smútok s ktorým sa človek nevie vyrovnať a ľudský nestabilný emocionálny stav, ktorý môže mať zdrvujúce následky. Teda v tomto prípade príšera Babadook je matkou Ameliou. Jennifer Kent dokonca povedala, že detskú knihu o príšere dosť možne napísala práve Amelia (v minulosti sa venovala tvorbe detskej literatúry) ako podvedomé, kreatívne vyjadrenie boja so samou sebou a svojim smútkom.
Amelia bojuje s Babadookom v desivých, napínavých a psychotických scénach. Nakoniec Babadooka úspešne zdolá, i keď záver filmu naznačuje, že Babadook nikdy zo života Amelie a Samuela neodíde.
Celý film tak dostáva úplne iný rozmer posúvajúci hranice očakávania hororového fanúšika a hranice žánrovej tvorby. Jennifer Kent k The Babadook namotivovalo materstvo jej kamarátky a mnohých žien, ktoré to majú v živote neskutočne náročné a možnosť psychického zrútenia je pre mnohé matky veľmi reálna a na dennom poriadku.
Budúca tvorba
Jennifer Kent nie je typickou žánrovou režisérkou a scenáristkou. Podľa vlastných slov vychádza vždy z konkrétnej myšlienky, ktorú sa snaží zrealizovať. Nie myšlienku modelovať podľa vybraného žánru. Aj preto je jej ďalším počinom dráma o mladej žene hľadajúcej pomstu za smrť jej rodiny s názvom The Nightingale, ktorá sa odohráva v 19. storočí. Film má vyjsť v tomto roku. I napriek tomu je veľkou fanúšičkou hororu, ktorá miluje staré horory. Podľa Jennifer by mal každý fanúšik vzhliadnuť tvorbu hororu z minulosti, lebo súčasnosť žánru sa utápa v nezmyselnosti a prázdnote.
Sme zvedaví, kedy sa k hororu vráti a čo prinesie. Prekonať jej debut bude však veľmi náročné.
[…] Jennifer Kent sme sa venovali aj minulý rok v špeciálnom článku. […]