Kingov román To (It), pôvodne vydaný v roku 1986, patrí medzi diela najnáročnejšie na filmovú adaptáciu a to z viacerých dôvodov. S. King stále bojoval so svojimi závislosťami a pomaly sa snažil do svojich diel vnášať bizarné taje metafyziky. Toho sme sa dotkli v recenzii na prvý film, ktorý sa snažil niekoľkým románovým šialenstvám vyhnúť.
Už vtedy sme boli zvedaví na to, ako si režisér Andy Muschietti a scenárista Gary Dauberman poradia so záludnosťami „druhej“ polovice knihy. Nielenže viaceré elementy pôvodného príbehu nezostarli do krásy, no pôsobia pomerne absurdne aj cez oči rokov osemdesiatych.
Pozor na spoilery (film a kniha)!
Veď v konečnom dôsledku, poznaný Rituál Chüd potrebný pre porazenie „To“ je vo svojej čírej podstate proces napojenia sa na kozmickú Korytnačku (Maturin), ktorá žije v akomsi makro-vesmíre a našu galaxiu vygrcala od bolesti brucha. A to nespomíname fakt, že v knihe tento rituál nesie podobu hryzenia si do jazykov s „Tým“ a rozprávaním si vtipov navzájom. Plus k tomu pridajte vieru Indiánov a máte pekný obraz o tom, prečo sa Andy Muschietti a Gary Dauberman rozhodli viaceré, pomerne podstatné prvky príbehu, pozmeniť.
Byť prehnane kritický kvôli rozhodnutiu neadaptovať tieto časti literárnej predlohy by nebolo úplne fér, preto sa na film pozrieme cez čerstvejšie oči.
Poďte domov
Od hrôzostrašného leta ubehlo 27 rokov a až na Mikea sa všetci členovia Klubu Smoliarov uvelebili mimo mestečka Derry. I keď jazvy na dlaniach nezmizli, ich spomienky na súboj so samotnou manifestáciou zla sa uzamkli do pivníc ich myslí. Telefonát Mikea však všetkých prebudil. „To“ sa vrátilo a je čas naplniť sľub, ktorý v lete detského rozkvitu spečatili krvou.
Bill, Beverly, Richie, Ben, Eddie, Stanley a Mike už nie sú deti a ich dospelácke verzie sú tak autentické, že divák má pocit, akoby sa ocitol v časovom paradoxe a sleduje výkony skutočne vyrastených detských hercov. Každý herec bez jedinej výnimky podal famózny výkon, no z hereckého obsadenia jednoznačne vyčnievali postavy Richieho (Bill Hader), Billa (James McAvoy) a Eddieho (James Ransone).
Smoliari nielenže musia čeliť starým detským traumám, no zároveň sú hodení do temnoty dospelých problémov a tajomstiev, ktoré nikdy nevyslovili nahlas. Film sa snažil každej jednej postave udeliť uveriteľný osobnostný rozvoj, no viaceré horory skutočného života zostali len skicami, ku ktorým sa Andy Muschietti nevrátil. Fanúšikovia knihy sa určite potešili pri predstavení postáv Toma Rogana, (ex-) manžela Beverly a Audry Phillips, manželky Billa. Obe tieto postavili hrajú kľúčové roly v príbehu návratu do Derry, no filmová adaptácia sa rozhodla obe postavy zahodiť. Z toho dôvodu jedna špecifická scéna s bicyklom nemá tak silný význam a na druhej strane Beverly nikdy nečelí svojej hlbokej traume a je len hodená na koľaj ženy hľadajúcej skutočnú lásku. Postave Mikea taktiež film príliš neulichotil a je viacmenej vrhnutá na vedľajšiu koľaj.
Gary Dauberman a Andy Muschietti sa rozhodli výraznejšie pozmeniť osud Stanleyho. Čo v knihe bolo symbolom prázdnoty, neodvratnosti osudu a strachu, vo filme sa stalo pohybom na šachovej doske. Či išlo o pozitívnu zmenu je na subjektívnom vnímaní každého diváka.
Interakcie a dialógy Smoliarov sú však tak silné, zábavné a emocionálne, že je človek schopný viaceré nedokonalosti odpustiť.
Život bez Korytnačky
Kde To: Kapitola II nešetrí je Pennywise a ostatné transformačné prejavy entity „To“. Od úplného úvodu až po samotný koniec snáď neexistuje scéna, ktorej by stelesnenie strachu nebolo súčasťou. Kde však hororové elementy mierne strácajú na sile sú flashbacky z minulosti spred 27 rokov. Veď vieme, že naši detskí Smoliari prežili, naháňačky s „Tým“ tak nevyvolávajú požadovaný pocit napätia. I napriek tomu sú však tieto sekvencie výsostne zábavné.
Momenty s „Tým“ oplývajú svojim hororovým čarom. Okrem geniálnych odkazov na filmy Vec a Nočná mora v Elm Street diváka čakajú kreatívne blízke stretnutia „Toho“ druhu. Muschietti vyložil všetky karty na stôl a milovník hororového vizuálu si príde určite na svoje.
Fanúšik čistokrvného teroru však bude zrejme smútiť nad faktom, že takmer každá sľubná hororová scéna končí žartom alebo humornou pointou. Faktor zábavy je neodškriepiteľný, no nejeden by si želal, aby film bral sám seba v niektorých momentoch aspoň o trošičku vážnejšie.
Filmu to škodí v etablovaní veľkosti „Toho“ a samotnej atmosféry. Desivo depresívna prázdnota Derry je takmer neviditeľná cez les komediálnych vsuviek. Celá pasáž v parku s Richiem je skvelým príkladom toho, čo film mohol obsahovať viac.
V recenzii na prvý film sme polemizovali nad tým, či a ako „To“ bude v pokračovaní vysvetlené. Historickejšia supernaturálna podstata bola načrtnutá, no nie plne prebádaná.
Druhý film sa síce dotýka kozmickej veľkosti „Toho“, no nikdy túto grandióznosť neaplikuje na realitu mestečka Derry. Pre diváka neoboznámeného s knihou je „To“ „svetielkovým“ klaunom meniacim podoby. To, že je „požierač svetov“ spomenie len v záverečnom súboji.
„To“ je protipólom dobra, kozmickým stelesnením zla, strachu, prázdnoty a deštrukcie. „To“ je tak hrozivo nepochopiteľne ľudskou mysľou, že Smoliari v knihe sú ho schopní vnímať maximálne ako gigantickú pavučicu. Knižná a vo filme vyškrtnutá postava Toma Rogana pri pohľade na „To“ zahynula a Svetlá smrti „z Toho“ poslali postavu Audry Phillips do kómy. Vo filme, bohužiaľ, „To“ nepôsobí tak hrôzostrašne veľkolepo. Ťažko povedať, či išlo o úmysel alebo dôsledok vystrihnutia takmer celej hodiny z celkovej finálnej minutáže.
Knižný bizarný záver s hryzením si do jazyka a stretávkou s korytnačkou bol nahradený pálením spomienok a verbálnym šikanovaním „Toho“. Išlo o celkom šikovne zvolenú alternatívu, nakoľko bolo jasné, že Andy Muschietti nemal v pláne prebádať šialené elementy kozmického hororu a makro-vesmíru.
Knižné ponuré a bezútešné rozuzlenie je nahradené pozitívnejším záverom, ktoré filmu bizarne svedčí.
Záver
To: Kapitola II je úspešná a sympatická adaptácia knižnej predlohy, ktorá napriek viacerým zmenám a nedokonalostiam ponúka zábavný hororový zážitok a uspokojujúci záver rekordnej hororovej filmovej série.
Vo svete prerábok, lacných knižných adaptácií a továrenských popcorn hororov ide o príjemné prekvapenie. Preniesť bizarne šialený román To na strieborné plátno v tomto desaťročí nemohlo byť jednoduché, hlavne pre viaceré zastaralé aspekty príbehu a halucinačné metafyzické jadro knižnej reality.
Z toho dôvodu je možné To a To: Kapitola II považovať za úspech, ku ktorému sa fanúšikovia hororu budú vracať aj o niekoľko rokov neskôr.
Hodnotenie: 7.8/10
