Recenzia: The Void (2017)

The Void prináša kozmický teror v temnej prázdnote.

Klbká talentu

Jeremy Gillespie a Steven Kostanski sú talentovaní a uznávaní chalani vo filmovej brandži. S. Kostanski pre svoje masky a makeup (Resident Evil: Retribution, Silent Hill: Revelation 3D, Hannibal, Clown, Crimson Peak, It) a J. Gillespie pre svoje umelecké vlohy, grafické a dizajnérske schopnosti (Pacific Rim, Hannibal, Poltergeist, The Expanse, It).

Spoločne pracovali na akčnej komédii Manborg (2011), úspešnej hororovej komédii Father’s Day (2011), segmente „W“ ako Wish pre hororovú antológiu ABCs of Death 2 (2014) a naposledy sa spoločnými silami pustili do projektu The Void.

Nepustia vás ani na reverz

Film začína scénou v ktorej na pohľad postavy otca a syna podpália po trávniku plaziacu sa ženu a spoločne sa vydajú hľadať chlapa, ktorý im stihol utiecť. Rýchly strih diváka posunie k zoznámeniu sa s policajtom Davidom Carterom na svojej rutinnej hliadke. Pokojnú noc mu preruší krvou zaliaty mladík, ktorý nutne potrebuje lekársku pomoc.

Najbližšie sa nachádza Marshal County Memorial Hospital, nemocnica fungujúca v núdzovom režime s minimálnym personálom, nakoľko sa pomaly sťahuje do iných priestorov. Po príchode do nemocnice sa poslední zamestnanci postarajú o zraneného muža s menom James. V priestoroch nemocnice sa v nočných hodinách nachádza Dr. Richard Powell, bývalá manželka policajta Davida Cartera, Allison Fraser, praktikantka Kim, sestrička Beverley, tehotná Maggie so svojim otcom Benom a mladý chlapec odpočívajúci na svojom lôžku.

Keď sa už všetci začali spamätávať z tohto akčného momentu v tichej nemocnici, všetko sa behom niekoľkých minút postaví na hlavu. David narazí na šialenstvom posadnutú sestričku Beverley, ktorá práve zavraždila jedného z pacientov, Davida zraní v bielom hábite oblečená postava, zastrelená Beverley sa premení na démonické monštrum a akoby toho nebolo málo, cestu do nemocnice si nájde dvojica z úvodu, ktorá si prišla po nedávno prijatého pacienta Jamesa.

Všetci sa tak ocitnú v situácii z ktorej niet úniku, a to aj z dôvodu toho, že nemé osoby v bielych hábitoch obklopili priestory nemocnice.

Stará škola v novom obale

Rozvíjajúci sa príbeh nám predstaví kult uctievajúci bohov starších ako tých, ktorých ľudstvo pozná a ich samotná existencia odporuje definícii božstva ako takého. Kult obľubujúci sex, mŕtvoly a veci „tak strašné, že sa nedajú opísať“ má so svojim lídrom (ktorého pre spoilery neprezradíme) pocit odbitia dvanástej hodiny. Vodca kultu sa rozhodne priniesť na svet svoju mŕtvu dcéru, otvoriť bránu do pekla a vymazať hranicu medzi životom a smrťou.

Táto transformácia, ktorá koncept smrti odstráni z poznanej existencie, sa vyznačuje premenou na zvláštne diabolské, mimodimenzionálne entity, ktoré sú vrcholom kreácie a nasledovníkmi ničoty. Táto božská prázdnota si ľudí získava skrz emocionálnu bolesť, nádej na návrat k zosnulým a možnosť napraviť chyby. Začína sa tak nielen boj o vlastnú identitu, ale aj o samotný aspekt ľudskosti. Pozostalým hrdinom (ktorých mená pre spoilery neprezradíme) budú v ceste za nastolenie poznanej reality stáť monštrá, aké sa nikomu ani len neprisnili. Tie sa nachádzajú vo výraznom počte v opustenom suteréne nemocnice, zväčša ako smutné nepodarky predošlých testov lídra.

V tomto spočíva silná stránka filmu The Void. Ako stojí v úvode, obaja režiséri majú bohaté skúsenosti s maskami, makeupom a dizajnom, takže môžete zabudnúť počítačové efekty. Všetky príšery si prešli poctivou ručnou prácou a namiesto počítača ich v niektorých prípadoch ovládajú dvaja schovaní upotení asistenti.

Kostanski a Gillespie sú okrem toho mega fanúšikmi starého a kozmického hororu. Môžete sa pripraviť na vzdanie pocty, mimo iných, Carpenterovi, Cronenbergovi, spisovateľskej legende Lovecraftovi a v neposlednom rade samotnému pánovi pekla, C. Barkerovi.

To všetko v krásnom vizuále, ktorý dotvára pochmúrnu, apokalyptickú atmosféru v ktorej nemocnica predstavuje samotný svet.

Keď chaos udusí obsah

V The Void sa striedajú pomalšie pasáže venujúce sa ľudským tragédiám a minulostiam jednotlivých postáv s tými vystrihnutými z nočnej mory. Sú rýchle, chaotické, desivé a nepríjemné. Tento priebeh sledujúci emocionálnu slabosť postáv s pohlcujúcou temnotou vyvrcholí vo veľmi biednom finále pri ktorom nejeden môže mať pocit, že išlo o čudesný kreatívny kompromis so snahou dať divákovi pocit „konca“, no zároveň mu do hlavy vniesť istú abstrakciu, aby vlastne ničomu neporozumel.

A tu je najväčšia slabina filmu. The Void sa počas celej svojej minutáže snaží navodiť pocit filozofickej hĺbky. Spočiatku môže divák dostať pocit, či náhodou celý kult nie je metaforou pre vedu a strach z vedeckého pokroku. V roku 2017 to síce môže byť vcelku irelevantné, no ako malé zakývanie starým sci-fi hororom to mohlo fungovať úplne fajn.

No tento pocit metafory rýchlo nahradí doslovnejší koncept. Staré božstvo ničoty, svety mimo nášho chápania a mimo našej reality sú skvelým nápadom, no v tomto prípade totálne nedotiahnutým. Idey, univerzum a kult nemajú svoje pozadie. Sú len chabo načrtnuté v krátkych a nejasných dialógoch vodcu kultu, ktorý nerozpráva v hádankách, ale v reči blízkej našim parlamentným vodcom.

Je teda ťažké odhadnúť o čo dvojici režisérom a scenáristom vlastne išlo. Tento chaos dejových línií a nedokončených myšlienok spôsobuje bolesť hlavy. Nezostáva nič iné, než sa domnievať, že v skutočnosti chceli pomedzi príšery a krv vyrozprávať silnejší príbeh. Veď samotné slovko The Void je termínom využívajúcom sa vo filozofii ako manifestácia ničoho a keď sa človek túto ničotu/prázdnotu snaží personifikovať. V podobnom duchu sa toto slovo objavuje aj v mysticizme. Ak Kostanski a Gillespie chceli naozaj kráčať po tejto ceste, mohli na nej viac zapracovať, dať týmto myšlienkam väčší priestor a hlavne dejové kontúry, lebo takto ich nápady zostali pohltené ničotou.

Zhrnutie

The Void je veľmi funkčným kozmickým hororom mávajúcim legendám žánru. Okrem poctivých masiek, živej nočnej mory, rýchlych desivých scén plných krvi a strachu, film ponúka aj hlbší rozmer v ktorom trochu kríva, ale celkový dojem kazí minimálne.

Hodnotenie: 7.2