Recenzia: Tiché miesto

Tiché miesto spôsobilo paniku. Ako si počalo v Horormagórii?

Minulý rok spravil dieru do hororového sveta komik Jordan Peele, ktorý si za svoj režisérsky debut zvolil jemne kontroverzný horor Get Out. Get Out sme na tomto webe patrične ohodnotili a jeho kvality si všimli i na tých najvyšších miestach, čo vyústilo do získania Oscara za Najlepší pôvodný scenár. No už v tom období bola takmer dozlata upečená snímka A Quiet Place (Tiché miesto). Tak ako v prípade Get Out, aj tu za hororovým projektom pyšne stál John Krasinski, ktorého by ste za hororového fanatika asi nikdy neoznačili.

O Jordanovi Peelovi bolo známe, že hororový žáner miluje a preto nebolo až také prekvapivé, že svoj debut zabalil do temného kabátu. John Krasinski však k hororu žiaden vzťah nemal. Aj v promo rozhovoroch sa niekoľkokrát vyjadril, že horor nikdy nemusel a snažil sa mu vyhýbať. Údajne ho na tomto žánri priťahovali viac príbehy. Ako príklad v rozhovore s Ellen DeGeneres uviedol film Jaws, v ktorom viac ako žraloky vnímal spolupatričnosť priateľov pred blízkou vražednou hrozbou.

John Krasinski strávil viac než desaťročie svojej kariéry ako Jim Halpert v legendárnom americkom komediálnom seriáli The Office. Poznať ho môžete z filmov It’s Complicated, Something Borrowed alebo z akčnej drámy 13 Hours. Svoj režisérsky debut zažil v roku 2009 s filmom Brief Interviews with Hideous Men. Neskôr zrežíroval tri epizódy seriálu The Office, v ktorom aj hral, no za “plnohodnotný” debut aj on sám považuje romantickú komédiu The Hollars (2016). Skok k hororu bol teda nezvyčajný, o to viac, že si vo svojom vlastnom filme taktiež zahral jednu z hlavných postáv.

Keby ste mali k dispozícii len tieto informácie a niekto by sa vás opýtal, či sa Krasinskemu podarí natočiť dobrý horor, s odpoveďou by ste určite váhali.

No teraz už odpoveď poznáme.

Melodické ticho

Prázdne ulice, prázdne obchody, tiché lesy. V okolí ani jedná živá ľudská duša. V centre pozornosti len jedna rodina a pravidlá sú určené; nevydať ani hlásku. Stalo sa totiž niečo hrôzostrašné. Vidieť výsledok, no na otázky je neskoro. Sú tu, taká je realita. Už to trvá niekoľko mesiacov a kto sa neprispôsobil, zomrel. No prispôsobiť sa stále trvajúcej katastrofe nie je vôbec jednoduché. Hlasy svojich blízkych, ruch spoločnosti a zvuk samotného života organizmu zvaného civilizácia je proste niečo, čo je takou samozrejmosťou, že ju človek ani nevníma. Zostal len hluk znakovej reči a slov podvedome sa derúcich pomedzi spájajúce sa pery.

Rodina znakovú reč ovláda, jediná dcéra je totiž nepočujúca. Na život v tichu sa adaptovali, cesty k dôležitým a často navštevovaným miestam si vyznačili tichým pieskom, po ktorom robia ešte jemnejšie bosé kroky.

Zvukový dizajn je prepracovaný a i samotné hrátky s tichom vytvárajú niekoľko rôznych vrstiev, ktoré na diváka pôsobia pocitovo odlišne. Najviac je to rozoznateľné pri nepočujúcej dcére. Ak sa totiž kamera stane nástrojom jej vlastného vnímania okolitého sveta, ticho sa nepríjemne a nervózne stlmí. Ak sa kamera priblíži k nohám opatrne dopadajúcich na piesok, zvuk sa zvýrazní, no keď sa obraz prenesie nad hlavy pochodujúcej rodinky, farba ticha sa opäť premení. Funguje to naprieč celým filmom pri každej jednej aktivite člena rodiny a pri prirodzených prírodných krásach vyvolávajúcich zvuk. Divák to skutočne ocení hlavne počas druhého premietania filmu.

To však samozrejme neznamená, že vo filme absentuje akákoľvek hudba. Hudobný sprievod je tu prítomný v hojnom počte, no vôbec nevyrušuje. Krásne sa hojdá na tichej zvukovej vlne a skvele zvýrazňuje emócie a odohrávajúce sa situácie. Bolo by veľmi jednoduché nepodareným soundtrackom podraziť celý koncept filmu, je však vidno, že zodpovední si dali veľmi záležať. Za spomenutie stojí zvolený zvuk sprevádzajúci hrozbu a kreatúry bažiace po hluku.

Atmosféra je naozaj silná stránka Tichého miesta a John Krasinski ju dosiahol spôsobom, ktorý budú skúšať kopírovať produkcie hororových filmov minimálne po koniec tohto roku.

Žiadne slová sú najlepší dialóg

Vývoj postáv je dôležitý pre vytvorenie si vzťahu k nim samotným. Ešte viac je to dôležité vo filme, ktorý má dialógu absolútne minimum a i to minimum je priamočiary štandard. Divák potrebuje k jednotlivým postavám cítiť empatiu, celý výsledný filmový zážitok stavia na týchto základoch a chvalabohu,Tiché miesto začarovalo.

Magickými nástrojmi zodpovednými za budovanie diváckeho vzťahu sú gestikulácia a mimika. Emily Blunt ako manželka a matka predviedla jeden z jej najlepších hereckých výkonov. Subtílna zmena emócií v tvári pri humornom upokojovaní svojho malého syna a spomínaní na neodvratnú starobu, počas ktorej sa o ňu bude musieť starať, je vhodná na Oscara sama o sebe.

Prechod zo starostlivého úsmevu k mikro strachu v očiach je len jedným z mnohých hereckých diamantov, ktoré film obsahuje. John Krasinski ako vždy odhodlaný otec svoju filmovú i v skutočnom živote manželku Emily Blunt dokonale dopĺňa. Pri deťoch nebojácny, no osamote v kúpeľni plný strachu a pocitu viny. Pri tanci so svojou polovičkou prekypujúci láskou, no po momente zatvorenia jej zasnených očí sa mužná bradatá zamilovaná tvár zmení na plátno zobrazujúce strach a neistotu.

Millicent Simmonds a Noah Jupe sú síce mladí herci, no neuveriteľne talentovaní. Badať rozdiel i medzi vnímaním života ich samotných. Emócie z celkovej apokalypsy prejavujú totiž odlišne. Hlavne Millicent Simmonds, ktorá je aj v skutočnom živote nepočujúca, vníma súčasný “tichý svet” inak ako jej rodina. Pre ňu je celý poznaný život tichým miestom. Okrem toho ju zožiera spomienka na tragickú udalosť spred necelého roka. Zmenila atmosféru celej rodiny a ani ona sama nevie, ako sa vysporiadať so svojim pocitom viny.

Práve dospievajúci vzťah medzi rodičmi a ich deťmi je zodpovedný za tie najlepšie, najemocionálnejšie a najzdrvujúcejšie scény.

Horor+1

I napriek tomu, že všadeprítomný teror a neustála hrozba výskytu na zvuk citlivých kreatúr sú podstatnou súčasťou filmu, prvé husle hrá príbeh odohrávajúci sa v rodine. Niežeby film nenarábal so strachom dobre a niektoré ľakačky si dokonca splnili svoju úlohu, no Tiché miesto je o niečom inom. Tiché miesto je o žiali, smútku, láske, bojovnosti a ochote urobiť pre svoje deti úplne všetko. Majster hororu Stephen King v jednom zo svojich rozhovorov povedal, že strach sa mení tak, ako človek starne. Horor nie je nikdy definitívny. Strach z príšer je jedna vec, no strach zo straty tých najbližších je horor príliš reálny. John Krasinski dokázal snúbiť rôzne podoby hororu do diela, ktoré ukázalo, že tento žáner vie vyrozprávať príbehy aj pod hollywoodskym svetlom.

Zhrnutie

Tiché miesto nie je dokonalý horor a ani dokonalý film. Divák by sa mohol vŕtať a klásť si otázky o kukurici, zvláštne otočenom klinci, zvieratkách na streche či miernom porušení premisou nastavených pravidiel ticha. Tiché miesto je však i napriek nedokonalostiam úchvatný filmový zážitok plný emócií, napätia a úžasných hereckých výkonov. John Krasinski zrežíroval film, ktorý len potvrdil, že nedávne ocenenia filmov Get Out a The Shape of Water neboli náhody. Horor sa nachádza v ére, na ktorú budeme o desiatky rokov neskôr s úsmevom spomínať.

Málokedy sa totiž stane, že po skončení hororového filmu zostane divák v nemom úžase. Ešte väčšou raritou je to, keď sa po skončení hororu všetci diváci v kine postavia a začnú tlieskať. John Krasinski to so svojim Tichým miestom dokázal.

Hodnotenie: 9.2/10