august 21, 2019

Recenzia: Slnovrat (2019)

Ari Aster šokoval filmový a hororový svet minulý rok so svojim oslavovaným debutom Hereditary (Prekliate dedičstvo) a krátko na to upozornil na svoj budúci projekt Midsommar (Slnovrat). Ten nakoniec debutoval v júli v USA a začiatkom augusta v slovenských a českých kinách. Pre Astera ide o posledný hororový projekt. Podľa vlastných slov túži sfilmovať komédiu, no nevylúčil možný návrat k hororu vo vzdialenej budúcnosti.

Slnovrat je tak nielen filmom nasledujúcim silný debut, no ide o svojskú rozlúčku s hororom.

Diabol pod slnkom

Čo znamená byť človek? Čo nesie zodpovednosť za to, kto ste? Čo dotvára každú jednu stranu vašej osobnosti? Aký vplyv na neodlučiteľnú podstatu obrazu o samom sebe má vonkajší svet? Aký dopad na vašu ľudskosť má rodina, priatelia, partner a ex-partner? Keby ste prišli o svojich priateľov, ako veľmi by ste sa zmenili? Keby ste zabudli na svoju rodinu, kde by ste si našli nový pocit domova?

Ari Aster sa tradične venuje téme ľudského psyché, samotného jestvovania a hlavne téme rodiny. Tentokrát skrz Dani, ktorá za hrozivých, smutných a neskutočne tragických okolností prišla o svoju sestru, mamu a otca. Posledným mostom k zdravému rozumu a pocitu normálnosti bol jej priateľ Christian. Ten viac ako 3 roky obetoval v úlohe opory. Dani si uvedomovala, že ich vzťah visí na vlásku a každý jeden chaotický telefonát o druhej ráno oslabuje Christianovu vôľu zotrvať vo vzťahu, v ktorom len dáva.

Christianovi sa však naskytla príležitosť odcestovať do švédskej Hargy, kde by si so svojimi kamarátmi užil časť leta a zároveň robil spoločnosť Pellemu, ktorý celý výlet vymyslel za účelom štúdia zabudnutého sveta v Harge.

Po povinnej pozvánke Dani sa celá partia ocitne v slnečnej, farebnej, tradičnej a na pohľad bizarnej realite, ktorou je samotná dedina Harga. Tú zdobia legendy, povesti, skvostné maľby, múdri starší a nádherné devy. Komunita dediny chápe život ako cyklus hodný obety a dodržiavania tradícií, ktoré fungovali po stáročia. Rodina pre nich znamená všetko a spolupatričnosť je inkluzívnou konštantou samotného bytia.

Ari Aster podáva odpovede na otázky v prvom odseku pomocou Dani a Christiana v mrazivom objatí farebnej komunity a robí to dokonale. Narába s empatiou, traumou, humorom a strachom ako starý veterán, ktorý si prešiel vlastným peklom a umenie filmu sa stalo jeho vlastným diárom.

Tanec smrti

Slnovrat je popretkávaný účelovo dlhými zábermi, halucinačnými vsuvkami a mrazivou hudbou, ktorá sa vám zaryje pod kožu. Slnečný a pestrý vizuál je v dokonalom kontraste s brutálnymi a desivými scénami, ktoré sú premyslene umiestnené po perfektnom časovom oddychu v krásnej Harge. Stupňovite objavujúce sa absurdne surové scény vytvárajú ukážkový prípad budovaného napätia. Len čo divák zabudne na prvý horor, ako pondelkový budík vyskočí ďalší surový zásah ničiaci snovú realitu tradičnej komunity.

Hneď čo sa film naskytne v treťom akte, magická rozprávkovosť sa skĺbi s pomaly horiacim desom a ponúkne nezabudnuteľný hororový zážitok. Tak ako aj v prípade predošlého filmu Hereditary (Prekliate dedičstvo), samotný záver poskytuje mierne pootvorený koniec. Uspokojuje divácky hlad po odpovediach, no zároveň predkladá nové otázky, s ktorými si bude všímavý divák motať hlavu najbližších niekoľko hodín.

Záver

Slnovrat (Midsommar) je skvostný film a tým najlepším, čo súčasný horor ponúka. Ari Aster sa nebál riskovať pri svojom debute Prekliate dedičstvo (Hereditary) a do Slnovratu (Midsommar) išiel nahý so všetkým, čo jeho filmársky talent ponúkal. Dokázal vytvoriť dielo plné traumy, tragédie, strachu, folklóru, humoru, absurdity a umeleckej kvality, ktorú mu môžu závidieť i mimo žánrové art-house filmy. Vytvoriť čistý pocit strachu vo farebnom svete je neskutočne náročné a Ari Aster dokázal vytvoriť film, ktorý vás nebude mátať výhradne v nočných hodinách.

I napriek tomu, že si Ari Aster dáva od hororu pauzu, my sa nevieme dočkať na jeho veľkolepý návrat.

Hodnotenie: 9.4/10