Recenzia: Slender Man (2018)

Slender Man je supernaturálny fenomén, ktorý vznikol v roku 2009 na online fóre Something Awful. Jeho tvorca Eric „Victor Surge“ Knudsen sa pri jeho vzniku nechal inšpirovať Tall Manom z filmu Phantasm, Kingovou Hmlou a krátkym príbehom The Insidious Beast od Zacka Parsonsa.

Táto vysoká fiktívna postava zažila svoj vrchol vďaka videohre Slender: The Eight Pages z roku 2012, plánovanie vydanie filmu Slender Man o 6 rokov neskôr bolo teda dosť zvláštne a prekvapivé.

Do každého filmu je však nutné ísť s otvorenou mysľou, ako teda dopadol Slender Man od Sylvaina Whitea?

Leporelo

V prvých riadkoch recenzií na tomto webe zvyknete nájsť vyjadrenie k atmosfére. Techniky a triky akými sú produkčné a post-produkčné tímy schopné vybudovať požadovaný efekt či emóciu sú úžasné a je radosť o nich písať. V prípade Slender Mana sa však k atmosfére nedá vyjadriť, nakoľko tu absentuje. Stiahnuté farby, spomalené zábery a dunivé zvuky sú možno „cool“, no bez výrazovej a scénickej súdržnosti nemajú význam.

Príčinou tejto nesúdržnosti je nôž, pod ktorým sa Slender Man nechal rozrezať. To, že sa vo filme nenachádzajú provokatívne a drsné scény načrtnuté v prvom traileri len preto, aby sa Sony mohlo vrhnúť na deti vďaka hodnoteniu PG-13 je obrovský problém, no nie najpodstatnejší.

Najpodstatnejším problémom je to, že z filmu vytrhli dôležité vedľajšie dejové línie napájajúce sa na tú hlavnú. Skok z mosta a nôž v oku vedia hororového diváka potešiť, no nejde o aspekt rozhodujúci o kvalite filmu. Tým aspektami sú práve zmysel a motivácia, ktoré mali byť odhalené cez postavu Alleykat93.

Tá sa vyskytuje v traileri, no vo finálnom edite filmu sa ukáže cez tri chatové bublinky a fotku. Je úplne jasné, že táto postava so skúsenosťami so Slender Manom a psychiatrickou liečebňou mala byť kľúčom k záživnejšiemu príbehu a odpoveďou na otázky, ktoré si divák po skončení filmu nemal chuť ani len klásť. Samozrejme, či by vystrihnuté scény spravili film lepším je málo pravdepodobné, no určite by ho spravili pozeraťeľnejším.

Takto zlepený nezmar pôsobí prázdno a oddelene. Keď sa z filmu vytrhnú dôležité udalosti alebo aj tie menej so zmyslom obohatiť dej, zostane len nesympatická bezduchosť, ktorá pripomína leporelo. Na oko do seba zapadajúce scény, ktoré majú chaos v čase a priestore. Už len úvodná scéna divákovi naznačí, čo ho čaká. 30 sekúnd v škole len na to, aby bolo jasné, že jedna z hlavných postáv je zamilovaná, a šup, skok na večer. To je nedokonalosť, s ktorou sa naprieč filmom stretnete až príliš často.

Dej filmu nepôsobí plynule a prirodzene, čo spôsobuje problém vžiť sa do vytvoreného temného sveta. Jednotlivé pasáže neponúkajú dostatočný priestor pre vývoj charakterov a samotného deja.

Štyri klišé a jeden Kruh

Slender Man poskočil na nový doteraz neexistujúci level kreatívnej bezduchosti. Nielenže každá akcia-reakcia vo filme vyvoláva trápnosť u každého, kto za svojej existencie videl aspoň 2 hororové filmy, no v tomto klišoidnom pekle sú uväznené všetky postavy – bez výnimky.

Vytvoriť si vzťah k postavám rozrezaným v post-produkcii a zlepeným v druhom natáčaní je samo o sebe náročné, no keď klbká údajnej ľudskosti sú jednodimenzionálne kreatúry bez štipky osobnosti a s povahami, ktoré sa drasticky menia podľa potreby – asi režiséra (?), je absolútne nemožné vytvoriť si čo i len platonický vzťah ku komukoľvek. Náhodné a nezmyselné správanie viacerých postáv nestojí za reč, no vrchol (alebo skôr suterén) v podobe otca Katie sa dá prirovnať jedine ku chybe v Matrixe.

Ploché postavy a rozrezaný dej obohacuje neoriginálny scenár Davida Birkeho. Pri masívnych zásahoch štúdia je náročné povedať, či ide len o jeho chybu, no finálny produkt by bol na chvoste zoznamu najlepších internetových príbehoch o Slender Manovi.

To, že sa nový Slender Man nechal inšpirovať fenoménom Kruh bolo zreteľné po vypustení prvého traileru. Hraničilo to síce s vykrádaním, no to by sa dalo odpustiť, ak by Slender Man nakoniec dokázal stáť na vlastných nohách. Kruhovou krvácajúcou ranou však nie sú štylistické rozhodnutia ale samotný fenomén Slender Mana.

#SlenderMan

Slender Man ako fenomén má to najlepšie za sebou, nebudeme si klamať. Táto creepypasta zažila svoj internetový vrchol v dobe, keď Pewdiepie kričal Megan Fox v objatí svojich zelených slúchadiel a celá generácia pátrala po ôsmich vytrhnutých stranách. To bolo pred šiestimi rokmi. Internet si žije vlastný život, trendy prichádzajú a odchádzajú. Čo ovládlo internetový svet pred 2 týždňami sa už nespomína. Všetci sa presunuli k niečomu inému.

Rozhodnutie sfilmovať zabudnutý fenomén z čriev internetu sme právom spochybňovali od úplného začiatku, no rovnako bolo a je pravdou, že Slender Man ako mýtus má niečo do seba. I keď generačne mŕtvy, stále v sebe skrýva mysterióznosť a nepredvídateľnosť. Navyše, staré príbehy z internetu v rukách šikovného tvorcu môžu prekvapiť, tak ako v prípade antologického seriálu Channel Zero. Nick Antosca zobral esencie viacerých creepypast, to nepotrebné zahodil a vytvoril príbehy, ktoré oslavujú zvláštnosť temného kútiku internetu, no zároveň pôsobia čerstvo a relevantne. V to sme dúfali pri Slender Manovi.

Slender Man sa však pretransformoval do paródie Kruhu, ktorú vytvoril človek odpojený od generácie, ktorej chce produkt predať. Z desivej a záhadnej entity Slender Mana sa stal „vírus“, ktorý sa šíri cez videá, napáda mysle ľudí a vyvoláva cez Messenger vždy, keď má prístup k domácej wifi.

Film diváka na úplnom začiatku upozorní na to, že motivácia a pôvod Slender Mana nie sú známe. Nevyužiť prázdne plátno rozoznateľného mýtusu a nenaliať naň skutočný surový horor je jedna vec, no zmenšiť hrôzostrašnú entitu bez tváre na stalkera so smartfónom v ruke je neodpustiteľné. Áno, ide o zveličenie, no koncept vysokej humanoidnej entity vyhľadávajúcej deti je tak flexibilný a plný potenciálu, že ho ponechať na štartovacej čiare ako ozdobu bez osobnosti, histórie, motivácie či dokonca bez symbolizmu je hriech.

Je to o to smutnejšie, že vo filme bol náznak spojitosti Slender Mana s mytologickými historickými postavami ako Abyzou. Toto možné prepojenie s ostatnými entitami je viac neprebádané, čo je frustrujúce, nakoľko sa tak udialo z dôvodu niekoľkokrát spomínaného noža.

Slender Manovi nepomáha ani to, že je ho vo filme príliš veľa. Stráca tak na efektivite a stáva sa z neho neškodná ľakačka s opakujúcim sa vzorom. Slender Man mal pritom potenciál hororovým fanúšikom ponúknuť bohatú mytológiu a prekročiť tak svoj tieň.

Lacný Slender Man v spojení s postavami, na ktorým vám nezáleží, tak vytvárajú klbko hnevu a sklamania.

Zhrnutie

Slender Man je po každej stránke nepodarok, ktorého koncept bez chuti podčiarkuje agresívny zásah štúdia a pravdepodobný plán natočiť pokračovanie. Všetky náznaky originality alebo aspoň zaujímavosti mytológie boli z filmu odňaté, čo je však depresívne je to, že aj keby vo finálnom edite zostali, zo Slender Mana by sa aj tak nestal dobrý film.

Šablónovité postavy, nezaujímavá hlavná dejová línia, klišé a nepochopiteľné príbehové kotrmelce robia zo Slender Mana nezáživný filmový zážitok, nad ktorým sa nedokáže ironicky pousmiať ani len ten najväčší skeptik.

Slender Man si zaslúžil viac – nový nápad, iný smer a trošku citu. Dočkali sme sa však hororu z pásovej výroby, ktorého zmysel existencie je nabaliť sa a zmiznúť do zabudnutia. Prvý cieľ sa dosiahnuť nepodarilo, no ten druhý áno.

Hodnotenie: 2.4/10