Recenzia: Mníška (2018)

Od premiéry V zajatí démonov 2 (The Conjuring 2) v roku 2016 sa hororoví fanúšikovia nevedeli dočkať samostatného filmu o démonickej postave Valak, ktorá sa manifestovala ako mníška. James Wan, tvorca ikonického démonického univerza, má talent na výber a dizajn temných entít. „Mníška“ jednoducho zaujala natoľko, že jej minulosť a pôvod museli byť prebádané vo vlastnom filme.

Zatiaľ čo V zajatí démonov 2 zrežíroval otec James Wan a scenár napísali veteráni Chad Hayes, Carey W. Hayes a David Leslie Johnson-McGoldrick, pri spin-offe sa na režisérsku stoličku posadil Corin Hardy, ktorého celovečerný režisérsky debut prišiel len v roku 2015 v podobe hororu The Hallow. Pri scenári mal väčšiu autonómiu Gary Dauberman, ktorý sa postaral o filmy Annabelle, Annabelle: Creation a dokonca spolupracoval na minuloročnom hite To (It).

Horor Mníška (The Nun) toho sľuboval príliš veľa. Malo ísť predsa o tú najtemnejšiu časť z univerza V Zajatí démonov. Podarilo sa?

Princ hadov

Valak ako obľúbená entita z V zajatí démonov 2 mala obrovský potenciál. Nie nadarmo dostal Valak vlastný spin-off. Gary Dauberman za asistencie Jamesa Wana mal všetky potrebné ingrediencie k vytvoreniu kultovej démonickej kreácie. Menší koncepčný náčrt z druhého zajatia stačilo len rozšíriť o vlastnú mytológiu. O Valakovi ako o náboženskej entite bolo známe veľmi málo. V Pseudomonarchii Daemonum je označený za prezidenta pekla so schopnosťou ovládať hady za pomoci desiatok poslušných démonov. To ako odrazový mostík viac než stačilo.

Pre G. Daubermana a J. Wana malo byť obrovskou zábavou vymyslieť ten najšialenejší príbeh o pôvode a motivácii „mníšky“, ktorá predávala lístky ešte pred prvým trailerom.

Problém je však ten, že z Valaka sa nakoniec stala generická a hororovo stereotypná postava, ktorej charakter zapácha umelinou. Nekreativita, lenivosť a babráctvo pokryli každý jeden aspekt mníšky, a to od histórie entity až po jej správanie naprieč celým filmom. Smutné je to o to viac, že drobné náznaky originality tú boli. Valak – hriešnik, markíz hadov so schopnosťou cítiť vinu. Pekelník s mocou nad tým najsvätejším. Pomaly odhaľovať hrozivú moc entity v habite by rozhodne stálo za to. Veď Valak je podľa filmu tak silný, že jeho sila a hriešnosť ovplyvňujú obyvateľov dediny i zvieratá.

Tento jediný pútavý aspekt Valaka je však strčený do dvoch tridsať sekundových scén, z čoho jedna začína ako komediálna vsuvka. Namiesto toho sa tvorcovia filmu rozhodli potenciál Valaka nevyužiť a radšej z neho spraviť obyčajného zrecyklovaného strašiaka bez jedinečnosti.

Pukance a Cola, nie Pepsi

Finálne prevedenie Valaka je úzko späté s celkovou atmosférou filmu. Mníška sa natáčala v Bukurešti za pomoci slávného európskeho štúdia Castel Film Studios. Tí mali k dispozícii úžasné priestory, ktoré zostali v Mníške absolútne nevyužité. Komornosť a izolácia sú súčasťou každého filmu z univerza V zajatí démonov. V tomto prípade sa však pohľady z vtáčej perspektívy snažili diváka presvedčiť o veľkosti a honosnosti príbehového dejiska. Vzniká tak konflikt medzi dvoma víziami. Na jednej strane sú prázdne a chladné „internátne“ priestory a na strane druhej je snaha o vyjadrenie grandióznosti supernaturálneho zla, ktoré sa mimo brány opáctva takmer nijak neprejaví. To je však oproti gradácii napätia ten najmenší problém.

Ľakačky k hororovému žánru patria a svoje miesto majú. Každý z nás podvedome túži po myku celého svojho tela a nezáleží na tom, či pôjde o reakciu na očakávaný stimul. V Mníške sú však ľakačky na škodu. Je len tak málo trikov, ktorými sa dá divák obabrať a túto túžbu vyprodukovať vyskoč-bu! reakciu v každej situácii si odniesla atmosféra.

Napätie neexistuje, pretože každý jeden drobný náznak gradácie pretrhne BU! alebo pokus o vtip. Je to na škodu hlavne z toho dôvodu, že film obsahuje niekoľko veľmi nepríjemných a mrazivých scén, ktoré mal Hardy pod palcom už vo svojom debute The Hallow. Lenže Mníška je o unudenom Valakovi, a ak niečo dokáže dokonale zničiť atmosférickú Hardyho mrazivosť, je to snaha pri každej možnosti zo sály vykopnúť pukance.

Ahoj, ja som Frenchie

Mníška sa nesnaží byť komplexným hororom, takže súdiť postavy i príbeh je priveľmi dôležité, no je potrebné spomenúť prázdnotu, ktorou oplývajú všetky postavy. Stereotypná jednoduchosť hlavných postáv je tragikomická. Nekompromisný, no otcovský kňaz Burke, nevinná Irene a Frankokanaďan Frenchie, ktorého dôvod na existenciu spočíva výhradne v humornom uvoľnení.

Na komediálnych vsuvkách v horore nie je nič zlé. Dalo by sa povedať, že filmy z Wanovho univerza vo všeobecnosti nie sú skúpe na situačný humor a hlášky. Frenchie, sympatický dedinčan, však slúži len ako mašina na otrepané frázy. Mať vtipnú postavu je fajn, mať karikatúru je neznesiteľne otravné.

Samotný príbeh skutočne ničím nevyniká. Je očividné, že veľkú pozornosť mu nik nevenoval a prednosť dostalo hlavne napojenie na ostatné filmy V zajatí démonov. Niekomu to prekážať nemusí, no Valak si zaslúžil určite viac.

Verdikt

Mníška je čistokrvný popcornový horor, na čo je nutné pri hodnotení prihliadať. Zmyslom filmu bolo prepojiť filmy z univerza V zajatí démonov a zároveň divákov vystrašiť scénami, ktoré sa kotúľali po internetovej marketingovej ceste takmer celý mesiac. Hardymu a Daubermanovi sa podarilo splniť obe misie. Záver filmu zapadol do zvyšku puzzle a väčšinu divákov v sále niekoľkokrát výdatne trhlo.

Je však obrovskou škodou premárnený potenciál Valaka ako entity a príbehu, ktorý nemá čím zaujať. Mníška nie je sľubovanou najtemnejšou kapitolou v univerze V zajatí démonov. Nepatrí ani len medzi tie lepšie filmové časti z obľúbenej série. Mníška je pod pekným obalom priemerný horor, ktorý zachraňuje posledná 15 minútovka.

Hodnotenie: 6/10