Recenzia: Halloween (2018)

Na prerábky a zvláštne neskoré pokračovania hororových klasík je háklivý nejeden fanúšik. Aj keď pri ohlásení nového Halloweenu zaznievali cynické hlasy o „nepotrebnosti“, je nutné si uvedomiť, že tieto „nepotrebné“ filmy jednoducho zarábajú. Ktokoľvek drží práva, ich skôr či neskôr využije.

Toto si uvedomoval aj Jason Blum, hlava žánrovej produkčnej spoločnosti Blumhouse (Paranormal Activity, Insidious, The Purge, Get Out). Bol to práve on, kto prišiel za Johnom Carpenterom, otcom Halloweenu, a požiadal ho o spoluprácu na novom filme. John Carpenter nový Halloween robiť nechcel a Jason Blum ho pre zmenu nechcel robiť bez Johna. Jason mu preto veľmi otvorene vysvetlil, že či sa im to obom páči alebo nie, nový Halloween vznikne – či už bez Carpentera alebo aj bez neho. Prečo ho teda neurobiť teraz a s ľuďmi, ktorí klasickú sériu milujú a urobia ju s rešpektom pod jeho osobným dohľadom?

Carpenter v konečnom dôsledku súhlasil. Pri natáčaní figuroval ako exekutívny producent a zložil nový soundtrack vedľa svojho syna Codyho Carpentera a talentovaného Daniela A. Daviesa. Jason Blum priniesol režiséra Davida Gordon Greena a scenáristov Jeffa Fradleyho a Dannyho McBride-a. Všetci boli obrovskí fanúšikovia originálneho Halloweenu a ich nápad natočiť pokračovanie k prvej ikonickej časti sa stretol s pozitívnym ohlasom aj u Jamie Lee Curtis, slávnej final girl Laurie Strode.

Už pred vydaním oficiálneho traileru tvorcovia sľubovali Halloween pre fanúšikov ikonickej série a nie Halloween vymodelovaný podľa hollywoodskej šablóny. Podarilo sa im to?

Strode girls

Keďže Halloween (2018) ignoruje všetky existujúce pokračovania, dej sa odohráva 40 rokov po vražedných udalostiach z roku 1978. Život final girl Laurie Strode však nebol prechádzkou ružovým sadom. I keď v klietke zamknutý Michael Myers nemal ako ohroziť Laurie, jej život sa i napriek tomu stal paranoidným peklom plným strachu a túžby po pomste.

Zo svojho domu spravila pascu pre prípadný návrat Michaela a práve z dôvodu kompulzívnej potreby budovať útočisko prišla o dcéru Karen a dve manželstvá. Michael jej nepriamo ničiť život nikdy neprestal. Preto keď sa Michaelovi podarilo ujsť počas transportu zo Smith’s Grove do Glass Hill, Laurie bola okamžite pripravená zaútočiť ako prvá.

Práve vzťah medzi Laurie, dcérou Karen a vnučkou Allyson patril medzi obrovské lákadlá nového filmu a vo veľkej miere splnil očakávania. Rozklad osobných vzťahov, absencia pochopenia a premárnený život Laurie divákom ukázal možnú podobu „hrdinstva“ trópu final girl. Nápad postaviť tri generácie „Strodovcov“ voči Michaelovi vypálil dobre, hlavne finálne scény mali vďaka tomu pevnú dynamiku a príjemnú emocionálnu úroveň.

Jediným nesplneným prianím je nedostatočné prebádanie života Karen a vplyv legendy Laurie Strode na život Allyson, ktorá k svojej starkej mala limitovaný prístup. Je pochopiteľné, že tvorcovia nechceli zo slasheru spraviť rodinnú drámu, no komplexnejšie znázornenie rodinného trojuholníku by filmu vôbec neuškodilo, práve naopak. I napriek tomu sú hlavné postavy vykreslené dostatočne na to, aby každej z nich divák držal palce.

Carpenterov rukopis

Carpenter je slávny pre jeho sledovacie zábery, šikovné nastavenie scén pri konfrontácii postáv, charakteristické osvetlenie a predĺžené zábery. Carpenter je majster vo vytváraní strachu a paranoje bez zbytočných vychytávok.Všetky tieto svojské črty film rešpektuje a v spojení s jeho hudbou ide o nostalgický a úchvatný zážitok.

Scény s utekajúcou Allyson a v tme osamoteným Oscarom sú asi najlepšie prevedenia jeho štýlu a novo zložený hudobný podmaz je tak nádherný, že pri niektorých scénach s dunivou a elektrizujúcou hudbou sa modlíte, aby to nikdy neskončilo. Aj keď (v USA) R-kové hodnotenie povolilo existenciu brutálnejších záberov, viaceré vražedné scény sa držia Carpenterovho pravidla „Keď to nie je nutné, neukazovať.“ Je však potrebné dodať, že keď sa už čo to „ukáže“, tak to stojí zato.

Tvorcovia však nestavali na slepej imitácii klasiky. Šikovne zamiešali „poctu“ originálu s modernou filmografiou. Vo filme je možné nájsť retro chaotický zoom na vražednú zbraň pri stretnutí s Michaelom, no i rýchlejšie a akčnejšie scény, ktoré pomáhajú v udržiavaní tempa. Halloween má vlastnú identitu i napriek tomu, že ide o otvorený zamilovaný dopis do roku 1978.

Veríte na Strašiaka?

Michael Myers je i po štyroch desaťročiach mýtusmi zahalený psychopat, ktorý lamentuje medzi polohami chorého muža a nesmrteľného stelesnenia čistého zla. Michael Myers za 40 rokov nevydal ani hlásku, i napriek snahám Dr. Sartaina, nasledovníka Dr. Loomisa. „Strašiak“ je stále rázne chodiacou enigmou, ktorá neponúka odpoveď na jedinú otázku o svojej mysli a motivácii. Divák je občas vedený slepými uličkami potenciálu nájdenia odpovedí, no tvorcovia sa správne rozhodli Michaela upevniť ako nevysvetliteľný jav. Séria Halloweenu totiž začala upadať po tom, čo sa Michaela snažila vysvetliť. Niekedy je lepšie nevedieť.

„Strašiak“ si tak ako v originálne „požičal“ uniformu automechanika, len masku si musel vytiahnuť z kufra auta. Ak v niečom Michael vyniká, je nasledovanie vzorov z minulosti. Potenciálnu obeť nešikovne netrafí rovnakým spôsobom ako pred 40 rokmi, zavraždí rovnako ako v originále a i bielu deku použije na milý „prank“, tak ako za starých čias.

Práve tieto drobné odkazy na originálny film (i niektoré pokračovania, viď. detské masky z Halloween III), sú tým, čo robí z nového sequelu fanúšikovský zážitok. Takmer každá jedná scéna v sebe skrýva príjemné prekvapenie pre divákov, ktorí videli halloweensku sériu.

Toto šteklenie hrdiel fanúšikom je však dvojsečná zbraň. Halloween z roku 1978 mal svoje muchy a na dnešnú dobu i smiešnejšie scény. Tie sú sem prenesené s dobrým úmyslom, no nie každý divák je aj fanúšik klasiky. Slávna záverečná balkónová scéna so zmiznutím Michaela je šikovne vsunutá i do moderného pokračovania. Vzdych viacerých sledovačov v kine bol dôkazom spomínanej dvojsečnosti. Čo fanúšik ocení, iný s hrôzou ofrfle. Keď však vezme do úvahy fakt, že Halloween vznikol hlavne pre fanúšikov, nejde o nedostatky. Ide o prejav nedokonalej lásky.

Záverečné slovo

Nový Halloween je všetkým tým, čím mal byť. Je nostalgický, čarovný, napínavý, slasherovsky nedokonalý, so skvelou hudbou a s prekvapeniami pre fanúšikov ikonickej série. Nesnaží sa vylepšovať, nesnaží sa meniť zažité a nesnaží sa z legendárnej klasiky robiť niečo, čím nikdy nebola. Halloween je dôkazom toho, že „zabŕdať“ do hororovej modly sa občas vyplatí. Vyplatí sa to hlavne vtedy, keď sa filmu chytia ľudia s láskou k žánru a s rešpektom k originálu.

Halloween predčil všetky očakávania a zaradil sa medzi najlepšie filmy s Michaelom Myersom, aké máme. Pred návštevou kina si však urobte láskavosť a pozrite si aspoň pôvodný Halloween z 1978.

Hodnotenie: 8.7/10