Recenzia: Ghost Stories (2018)

Pozor na to, čomu veríte…

Britská hororová antológia Ghost Stories mohla jedine prekvapiť. Jej tvorcovia Jeremy Dyson a Andy Nyman totiž ešte nikdy nestáli za celovečerným filmom, Ghost Stories je ich debut. Získanie Martina Freemana do jednej z hlavných úloh spôsobilo prvotné brnenie na strunách optimizmu, avšak až samotný trailer poodhalil na prvý pohľad sľubný zážitok. Antológia Ghost Stories vyzerala ako návrat k britskej hororovej klasike. Podarilo sa jej to?

Duchovia neexistujú… či?

Profesor Phillip Goodman robí záslužnú prácu. Loví šarlatánov, senzibilov a ostatné kreatúry zneužívajúce smútok pozostalých k vlastnému úspechu a finančnému obohateniu. Phillip veľmi dobre vie, že paranormálny svet neexistuje. Že viera v posmrtný život je len obranný mechanizmus pred smútkom a pocitom viny. Má vlastný televízny program a doposiaľ nenašiel jediný prípad, ktorý by jeho odhodlanie uzemnil.

Phillipov vzor bol odmalička Charles Cameron, akási britská verzia Jamesa Randiho. Charles Cameron bol cynický skeptik a vo svojom programe sa s nikým a s ničím nebabral. Nikto ho nikdy neoklamal. Duchovia predsa neexistujú. Teda, až na moment, kým sa sám Charles nestal jedným z nich. Zmizol bez jedinej stopy a ľudia ho po niekoľkých rokoch hodili do virtuálneho hrobu. Tento moment Phillipa len viac motivoval. Bol považovaný za spirituálneho nástupcu britskej skeptickej línie.

V jeden deň však Phillipovi príde mysteriózny balíček. Charles Cameron žije, v anonymite a v hanbe. Nezostáva mu veľa času. Nie je to však ten Charles, ktorého Phillip poznal z obrazoviek. Tento Charles ľutuje životný čas strávený skepticizmom. Duchovia existujú. Mýlil sa. Nazbieral tri paranormálne prípady, ktoré nevie vysvetliť. Phillip mu môže pomôcť odísť z tohto sveta v pokoji. Musí vysvetliť tri paranormálne javy, ktoré presvedčili kráľa skeptikov. Musí to urobiť.

Viac ako antológia

Phillip si od Charlesa vezme potrebné dokumenty k trom nevysvetliteľným prípadom a pustí sa do pátrania. Spovedanie troch svedkov vyústi do vizualizácie desivých príbehov. Všetky tri príbehy sú akoby vytrhnuté z hororovej literárnej paperbackovej fikcie z druhej polovice 20. storočia. Kinematografia je silne inšpirovaná zlatou Hammer hororovou érou v UK. Či divák miluje duchariny, bizarnosť alebo peklo, dočká sa tu toho.

Ghost Stories je však viac, ako len obyčajná antológia. Viac ako tri príbehy prilepené k sebe. To, čo sa deje v “prestávkach” je rovnako, ak nie viac, dôležité ako samotné príbehy. Každá veta, každá scéna a každý nevysvetliteľný úkaz totiž slúžia ako schody k vyvrcholeniu, ktoré poteší a na chvíľu oparí nejedného hororového a filmového fanúšika.

Duchovia určite existujú

Samozrejme, vyvrcholenie antológie spoilovať rozhodne nemienime. Je to cesta, ktorou si musí prejsť každý divák sám a po svojom. A to je tá najkrajšia vlastnosť tohto projektu. Andy Nyman a Jeremy Dyson vytvorili klasiku v neklasickom prevedení. Čaro tejto antológie je práve v názve. Nikto by nedokázal vymyslieť viac generický názov k hororovým príbehom a nikto by nedokázal vymyslieť tak šablónovité “strašidelné príbehy”.

Pointa Ghost Stories je totiž v niečom úplne inom. Nepýta sa na to, či duchovia existujú. Jeremy Dyson a Andy Nyman vedia, že duchovia existujú. Duchovia, ktorých raz stretne každý z nás. Phillip Goodman mal tú smolu, že ich existenciu popieral.

Záver

Antológia Ghost Stories je všetkým tým, po čom hororový fanúšik túži pred sledovaním každého hororu v kine. Film Ghost Stories je nepríjemný, strašidelný, zábavný, sympatický, ľudský, smutný, náučný, prekvapivý a viacvrstvový. Výkony Martina Freemana a Alexa Lawthera (ktorého môžete poznať zo seriálu The End of the F***ing World) sú len čerešničkou na tejto pochmúrnej torte.

Príbehy v Ghost Stories sú navonok jednoduché, avšak každá uplynulá minúta pomaly strháva masku obyčaju a klišé. Vyrozprávať komplexný príbeh cez tri navonok neprepojené príbehy a pauzy medzi nimi nie je ľahké. A. Nymanovi a J. Dysonovi sa to podarilo.

Strašidelný príbeh o Phillipovi Goodmanovi patrí už teraz medzi vrcholy hororového roku 2018. Dobrý muž Phillip si zaslúži vysoké hodnotenie za svoje prevedenie a originalitu. Mozog totiž vidí to, čo chce vidieť. Hláška, ktorá je vo filme synonymom pocitu viny. No v kontexte recenzie ide o vetu, ktorá je ideálnou pochvalou.

Hodnotenie: 9.2/10

 

Ak sa ti páči, čo robíme, zváž podporu Horormagórie.