Srpski Film z roku 2010 je považovaný za jeden z najkontroverznejších a najšokojúcejších filmov modernej histórie.
Režisér a scenárista Srđan Spasojević podľa mnohých prekročil hranice, však aj nejedni milovníci gore a extrémneho hororu nad projektom Srpski Film doteraz ohŕňajú nosom.
V Srpski Film si navyše hlavné úlohy rozdelili prominentní srbskí herci. Srđan Todorović, Sergej Trifunović či Jelena Gavrilović mali už pred natáčaním bohaté skúsenosti a oceňované herecké kariéry. Scenár dostali, tak prečo prikývli na niečo, čo nejeden môže označiť za výplod chorej mysle? Prečo sa Srđan Todorović, Dadan z oceňovaného a slávneho filmu Čierna mačka, biely kocúr, bez problémov stotožnil s odkazom “srbského filmu”?
Príbeh:
Nenahraditeľný falus
Miloš je pornohviezda na dôchodku. Obrátil sa na pokojný život po boku milovanej Marije a syna Petara. V skriniach stále schováva produkty svojej hereckej kariéry. Slávu mu pripomínajú peniaze poctivo schované v obaloch DVD. Miloš bol jednoducho unavený z drsného života pornoherca a dokonca sa stotožnil s tým, že peniaze neprichádzajú tak ako kedysi. Občas si “zahrá” nejakú jednorazovú hlúposť, len aby mal pocit, že sa stará o rodinu. Marija je s tým zmierená. Miloša totiž skutočne miluje. Živí sa ako prekladateľka a vždy si užíva momenty, keď Miloša v posteli vyprovokuje k tomu, aby ju pretiahol tak, ako preťahoval svoje kolegyne.
Práve ten herecký talent preslávil Miloša. Jeho mužský nástroj je enormný, dokáže ho vystrieť do pozoru na zvolanie a erekcia neskončí, pokým sám nepovie. Jeho falus bol však vždy len polovicou úspechu. Miloš bol ikonický pre to, ako si dokázal ženy prebrať pod svoju kontrolu, bez nehy ich zničiť a po klapke na ne hodiť svoj uterák. Miloš bol zviera.
Projekt
Miloš sa cez svoju bývalú kolegyňu Lejlu dozvie o mužovi, ktorý potrebuje práve jeho. Jeden film, obrovský balík peňazí a žiadne starosti. Muž sa volá Vukmir a chce natočiť umelecký film s Mlošom v hlavnej úlohe. Pravidlá sú jednoduché i keď podozrivé. Nikdy sa nedozvie príbeh filmu a ani kam smeruje. Inštrukcie mu prídu priamo do ucha, kamery ho budú v správnej chvíli poctivo sledovať a Miloš si len spraví svoju robotu. Tak ako kedysi. Preto si ho Vukmir vybral. Bol fascinovaný Milošovou schopnosťou ponížiť ženu, získať nad ňou kontrolu a úplne si ju sexuálne podmaniť. Pre Vukmira bol Miloš génius. A Vukmir pracuje len s géniami.
I keď Miloš pôvodnú ponuku odmietol, po rozhovore s Marijou sa dal predsa len prehovoriť. Suma za jeden umelecký film bola obrovská a i keď si to Miloš spočiatku nechcel priznať, lákalo ho pripomenúť si dobu svojej najväčšej slávy. Zo svojich schopností nič nestratil. Aj jeho brat Marko, povolaním policajt, mu závidel jeho sexuálnu silu a manželku Mariju. Vzrušiť sa dokázal len sledovaním Milošovej tvorby.
Ženy a deti majú prednosť
Milošova prvá skúsenosť s filmom sa odohráva v miestnom sirotinci, kde spozná vekom príliš mladú Jecu. Jej matka má štátom odobranú starostlivosť. Je totižto štetka. Potvrdí mu to aj vychovávateľka zo sirotinca, ktorá Miloša odvedie do premietacej miestnosti a podá mu orálny dar nebeskej slasti, zatiaľčo je nútený sledovať nevinné zábery Jecy.
Miloš okamžite kontaktuje svojho latentne žiarlivého brata Marka, aby preveril osobu Vukmira. Kým sa dozvie pravdu o svojom šéfovi a režisérovi údajného umeleckého “filmu”, musí si vytrpieť druhý natáčací deň. V ďalšej scéne sa opäť ocitne pred sediacou mladou Jecou a jej matkou. Matka-štetka je na kolenách a fyzicky ju napáda jeden z kameramanov, ktorý vzhľadom pripomína člena polície. Vraj je obyčajná kurva a keby Raiko o tom vedel, zabil by ju a aj Jecu.
Umlátená a urevaná sa priplazí k Milošovi. Rozopne mu zips a tak ako pracovníčka sirotinca, aj ona sa pustí do orálnej sexuálnej aktivity. Milošovi je to nepríjemné. Vidí len zničenú tvár pokrytú rozmazanou maskarou a v diaľke pozorujúcu Jecu. Zostane v úplnom šoku, keď ho kameraman s obuškom prinúti ženu udrieť.
To je pre Miloša posledná kvapka. Končí. V jeho rozhodnutí ho len utvrdia informácie, ktoré získal Marko. Vukmir, celým menom Vukmir Vukmir, pracoval ako detský psychológ v sirotincoch, neskôr aj v štátnej televízii a naposledy v Národnej bezpečnosti.
Život sám
Miloš sa stretne s Vukmirom, aby mu mohol oznámiť ukončenie pôsobenia v jeho porne. Vukmir sa mu rozhodne vysvetliť ideu za jeho filmom. Vraj nejde o porno, ale život sám. Priemysel, ktorého je súčasťou, je to jediné, čo drží srbskú ekonomiku nad vodou. Obeť predáva, zahraniční klienti milujú bolesť a utrpenie obete. Títo klienti stratili pocit byť obeťami a sú ochotní platiť obrovské peniaze za tento sprostredkovaný zážitok. Deti sú preto neoddeliteľnou súčasťou umeleckého filmu. Vukmir ako niekdajší detský psychológ vie, o čom hovorí.
Miloša sa pokúsi prehovoriť k pokračovaniu ukázaním nového filmového žánru, ktorý nazval “Newborn porn”. Vo videu vidieť muža, ktorý asistuje pri pôrode nahej matky. Hneď po narodení muž dieťa znásilní a matka sa s úsmevom prizerá.
Miloš vie, že je súčasťou niečoho odporného. Odíde, ale nie ďaleko. Vukmir mu do whisky nalial afrodiziakum pre dobytok.
Pri ceste domov bol 18. máj. Stratil nad sebou kontrolu a zobudil sa celý zakrvavený 21. mája.
Vráti sa k Vukmirovi, kde mu zakrvavený obraz nad posteľou pripomenie brutálne znásilnenie a popravu pripútanej Jecinej matky. Táto zablúdená spomienka ho prinúti k nájdeniu a ukradnutiu všetkých videokaziet z jeho nepríčetnosti. Cez ne sa dozvie o svojich hrozivých činoch.
13 dôvodov prečo
Zmes záberov a nadobudnutých spomienok Milošovi ukáže horory zabudnutých hodín. Bývalú kolegyňu Lejlu muž v bielej maske umučí, znásilní a zavraždí. Jeho samotného kameraman s obuškomznásilní. Jedna kazeta obsahuje scény s Jecou u nej doma, kde jej stará mama lamentuje nad smrťou otca Raika, ktorý padol vo vojne. Miloš Raikovi sľúbil, že sa postará o jeho dcéru. Matka bola len kurva, babička je tak veľmi vďačná, že ju Miloš zabil. Teraz je na ňom, aby Jecu odpanil. Presne tak, ako to so starou mamou urobil jej vlastný otec.
Prechádzka záhradou plnou teroru ho privedie až na opustené miesto pripomínajúce sklad. Spomienky mu prezradia, že práve na tomto mieste znásilnil milovanú Mariju a syna Petara, ktorí mali hlavy schované pod červenou dekou. Šokujúcim odhalením je aj to, že po jeho boku Mariju znásilnil aj brat Marko. Všetko pod dohľadom Vukmira a jeho produkčného tímu.
Miloš a oslabená Marija všetkých pozabíjajú. Práve tento útržok minulosti mu pripomenie, že Petar a Marija sa nachádzajú v pivnici ich domu. Nemí, zničení. I keď sa niekoľko dní snažili vrátiť do normálu, nič nepomáhalo.
Marija s Milošom sa rozhodli spáchať hromadnú samovraždu spoločne s drobným Petarom. Len aby ich mŕtvych našiel šéf Vukmira. Jeden film skončil, ide sa natáčať ďalší – s Petarovým telom. Práca splnená. Cyklus pokračuje.
Témy:
Politika
Názov Srpski Film nebol zvolený náhodou. Ide o snahu vyjadriť postoj k Srbsku ako národu, k čomu je potrebné vložiť samotné Srbsko do politického kontextu. Srbsko ako národ bol v priamej účasti vojen od úplného začiatku 19. storočia, čo vo filme symbolizuje zakrvavený obraz po poprave Jecinej matky.
Režisér Srđan Spasojević sa však viac sústredí na desaťročia autoritatívnych politických systémov a korupcie, ktoré je možné vidieť v modernej srbskej histórii cez vojny v Juhoslávii od roku 1991 – 1999 resp. do roku 2001, z čoho sú pre nás zrejme najznámejšie konflikty v Kosove a v Preševe. Najvýraznejšou osobnosťou bol Slobodan Milošević, ktorého režim sa vyznačoval obrovskou cenzúrou, porušovaním základných ľudských práv, nezákonným využívaním bezpečnostných zložiek, radikálnym nacionalizmom a vraždami politických oponentov.
Ešte pred nezávislosťou Srbska ako republiky sa po páde Miloševića dostali k moci podobné kontroverzné osobnosti ako Dragan Tomić či Milan Milutinović, ktorý bol dokonca súdený za vojnové zločiny.
Jediným svetielkom zmeny bol demokrat Boris Tadić, ktorý prezidentoval od roku 2004-2012, kedy sa rozhodol rezignovať pre problémy s legálnosťou tretieho mandátu. Boj o znovuzvolenie prehral s Tomislavom Nikolićom, kontroverznou osobnosťou a dlhoročným členom Srbskej radikálnej strany. Jej a jeho popularita rástla počas Tadičovho prezidentovania, ktoré viac smerovalo k hodnotám EÚ. Nikolić mal populistickú ideológiu Veľkého Srbska a ochrany “srbských génov”. Preslávil sa aj popieraním masakru v Srebrenici.
Je teda možné, že tvorcovia filmu vnímali stupňujúcu popularitu radikálnej strany, ktorej zakladateľ a niekdajší prezident Vojislav Šešelj paktoval s Miloševićom, i keď sa tváril ako politický oponent. Po výhre nad Miloševićom a jeho komunistickou stranou takmer okamžite nechal vyhodiť novinárov, ktorí sa hrabali v korupčných škandáloch Miloševića.
Po Nikolićovi sa do prezidentského kresla posadil súčasný prezident Aleksandar Vučić, ideologicky blízky predošlému prezidentovi. K tomu však pridal ochranu Ratka Mladića, militantného vodu odsúdeného pre vojnové zločiny, zločiny voči ľudskosti a genocídu. V médiach začal zavádzať cenzúru a manipuláciu štátnej televízie.
Tvorcovia Srđan Spasojević a Aleksandar Radivojević sa vo svojom filme nemýlili a to čo predpovedali im vyšlo. Srbsko ako národ je zvyknuté na korupciu, cenzúru, kriminalitu, veľkobratizmus a prázdny nacionalizmus natoľko, že sa nevie posunúť dopredu.
Táto choroba národa a zneužívanie štátnej moci boli vo filme vyjadrené dosť priamo a obrazne – znásilnením. Miloš bol nevedome obyčajný sluha štátneho aparátu – i keď protestoval, Vukmir ako súčasť skorumpovaného systému dosiahol svoje. Vukmir v jednej scéne sám seba nazval pastierom a Miloša kozlom.
Miloš svojim gigantickým penisom mal za úlohu zničiť odpor u svojich obetí a túto poslušnosť preniesť na novú generáciu. To je vo filme najviac zvýraznené znásilnením novorodenca, ktoré sa hneď po narodení stane obeťou štátu bez odporu vlastnej matky. Tá je na stratu nevinnosti a vlastnej duše zvyknutá po vzore predošlých generácií. Nový potomok tak nemá šancu zmeniť svoj status obete, keďže nič iné nepozná.
Druhou najvýraznejšou metaforou je práve finálny akt Miloša a znásilnenia vlastného syna a manželky. Teror úspešne preniesol na druhú generáciu – svoju vlastnú. Nevedel o tom, no fakt, že bol pod vplyvom štátu schopný znásilniť dve obete reprezentuje neľudskosť a zverstvo štátnej moci, ktorá je takto schopná konať, ak sa desivý výsledok nedotkne ich samotných a vlastných rodín.
Amorálna kultúra
V “srbskom filme” je výrazne vyjadrená problematika feminizmu a postavenia žien v základných bunkách spoločnosti. Začína to už úvodnou scénou, v ktorej sa stretne Lejla s Milošom. Miloš je oslavovaný ako sexuálny boh, mašina, ktorá sa môže pokojne hrdiť a pýšiť. Lejla je vnímaná (aj samotným Markom) ako kurva za zenitom, ktorá musela určite podstúpiť plastické operácie.
Takýmto spôsobom sú vo filme znázornené takmer všetky ženy. Či už ide o vychovávateľku, doktorku, predavačku, mäsiarku alebo len okoloidúcu ženu, všetky sú prezentované ako bezduché sexuálne objekty podvedome túžiace po mužskom penise. Pre bežného smrteľníka k tomu korešponduje scéna dievčaťa, ktoré v noci kráča takmer prázdnou ulicou. Oplzlo na ňu začne vykrikovať banda chlapcov, zatiaľčo sa Miloš prizerá a masturbuje pri pohľade na ňu. Podčiarkuje to aj scéna, v ktorej je Jecina matka štátnou mocou nepriamo donútená priplaziť sa k Milošovi.
Jedinou výnimkou spomedzi žien je práve Marija. Má úspešnú kariéru, stály príjem a je na tom rozhodne lepšie ako manžel Miloš. Srbská spoločenská kultúra ju neskazila a neovplyvnila. Je preto o to viac ikonická a dôležitá scéna, v ktorej jej dušu a život zničí vlastná rodina – žiarlivý Marko a nadržaný Miloš. Má reprezentovať to, že ak je žena samotnou kultúrou vnímaná ako objekt na vlastnenie, raz ju to dobehne.
Vypichnutie si zaslúži aj sex scéna s Milošom. Miloša vyprovokuje k sex. aktu totožnému z porna, pritlačí ju o posteľ a “zahrá” sa na znásilnenie. V posledných sekundách je na tvári Marije vidieť uspokojenie, čo symbolizuje historicky kultúrou pretláčanú poddanosť mužovi v rodine.
Žena a nová generácia
Spojenie chorobného dedičstva a postavenia žien stelesňuje Jeca. Počas celého filmu v podstate mlčí, nie je prezentovaná sexuálne, no je všadeprítomnou entitou. Je svedkom zneužívania štátnej moci, bitky a predávania vlastnej matky, no nemihne jediným okom. Smrť otca znáša v poriadku, vraždu vlastnej matky ani nepostrehne a je v poriadku s tým, že ju má o panenstvo pripraviť vrah jej matky. Jeca je obeť systému. Symbolizuje všetky deti, ktoré sú kvôli hororom z detstva znecitlivené voči krivde naokolo i voči sebe samým. Úloha obete je v nich zakorenená, “darovaná” starou generáciou. Jeca je pasívnosť. Ideálom pre plány štátnej moci. Ideálom pre film.
Jeca ako postava taktiež odkazuje na spomínanú rolu ženy v srbskej spoločnosti. Je neviditeľná, zaujímavá len ako potenciál sexuality a majetok, ktorý si má privlastniť Miloš.
Srđan Spasojević sa vyjadril, že ženy v mnohých regiónoch Srbska sú stále brané len ako hračka pre mužov. Otec vlastní svoje dcéry, svoju ženu a bez následkov si do nich môže udrieť. Nikto to nerieši, lebo je to bežné a ženy mlčia. Mlčia, lebo aj ich matky mlčali. Tie mlčia, lebo aj ich vlastné matky mlčali.
Spasojević chcel túto problematiku vyjadriť drsne a verne. Podarilo sa mu to.
Umenie, krv, život sám
Scéna znásilnenia novorodeniatka je sama o sebe silná, no prechádza do veľmi podstatného asistovaného monológu Vukmira. Jeho víziu filmu sme už spomínali, no čo tým chcel povedať? Prečo vôbec natáčal film? Prečo oň javili záujem výhradne zahraniční klienti a prečo by preboha chceli sledovať novorodenecké znásilnenia a odpanenie Jecy?
V tomto prípade ide o vyjadrenie frustrácie Spasojevića z filmových organizácií, investorov a filmových festivalov. Či už ide o Srbsko, bývalú Juhosláviu, Balkán, zvyšok sveta si doslova pýta filmy znázorňujúce utrpenie, bolesť a vojny z Východnej Európy. Vraj ak vo filme nie je smutné a opustené bosé dievča, peniaze na film nedostanete.
Vukmir odmietal svoj film označiť za porno a bil sa za to, že ide o umenie. Umenie postavené na obetiach, pretože nič nepredáva tak dobre ako utrpenie. Podľa Spasojevića “západný” svet fetišizuje utrpenie a bolesť, ktoré zažívali nevinní občania (aj) Srbska. Financovanie filmov, ktoré znázorňujú tú istú bolesť dookola zabraňuje národu odpútať sa od minulosti a ukázať svetu, že je viac ako len teror a slza na filmovom festivale.
Natáčanie porna o “samom živote obete” je tak zreteľnou metaforou, ktorá útočí na filmové organizácie a festivaly bažiace po ďalšom smutnom zákusku. Vukmir bol súčasťou chorého systému a jeho úlohou bolo zabezpečiť, aby sa začarovaný srbský kruh neuzavrel. No zároveň bolo jeho povinnosťou štátny horor a jeho obete zdokumentovať. Zahraničie nemá záujem pomôcť obetiam, iba na pár minút pocítiť empatiu. To autoritatívnemu systému vyhovuje, a ešte na tom aj zarobí.
Srpski Film nie je šokujúci
Srpski Film nie je šokujúci, nebol vytvorený za účelom šokovať a pôsobiť psychopaticky. Je vyjadrením frustrácie a hnevu na politickú a spoločenskú kultúru, národ, ktorý sa nevie pozrieť do zrkadla, občanov, ktorí ohnú chrbát a rodiny, ktoré zaspali v šialenom limbe. Srpski Film je o utláčajúcom štáte, ktorého hnilé ruky ničia národ po desaťročia a ľudia sa s tým štokholmsky uspokojili. Srpski Film je o ženách, ktoré sú obeťou kultúrou zapečatenej mizogýnie. O deťoch, ktoré sú tichými obeťami nekončiaceho cyklu. Srpski Film je o fetišizácii utrpenia.
Aj z týchto dôvodov nejde o klasickú recenziu. Hodiť číslo na projekt ako Srpski Film nie je správne. Na Srpski Film je potrebné pozrieť sa s otvorenou mysľou a pochopiť úmysel tvorcov. Prominentní srbskí herci s odkazom súhlasili a tento odkaz je divákovi podaný v drsných a nekompromisných metaforách a v hrôzostrašnom symbolizme.
Nie je preto dôležité to, že sú vo filme nepríjemné scény znásilnenia maloletých. Dôležité je to, čo predstavujú. Srbsko je národ, na ktorý sa vykašlali ich rodičia. Srbsko je dieťa, ktoré nevie dospieť.
Srpski Film je odkaz národu a výkričník pre divákov.
