Frankensteinova nevesta si údajne našla svojho režiséra

Ikonický sci-fi hororový snímok si našiel svojho režiséra.

Universal Pictures vlastní práva na celé klasické univerzum, ktoré sa zapísalo do histórie hororového žánru a stalo sa svätyňou tzv. monster movies. Bolo to práve Universal Studios, ktoré niekoľko desaťročí udávalo tempo hororu, počínajúc rokom 1923 s filmom Zvonár u Matky Božej a končiac rokom 1960 s filmom Leech Woman.

Universal Pictures a Universal Monsters filmy sú tak ikonické a legendárne, že v histórii filmového hororu majú vlastné špeciálne postavenie. Filmy ako The Phantom of the Opera, The Man Who Laughs, Dracula, Frankenstein, The Invisible Man, Bride of Frankenstein, Werewolf of London, The Wolf Man, Creature from the Black Lagoon alebo The Mole Men zostanú na poličke dôležitosti hororového žánru už naveky.

Nedávno sme písali o tom, že film Creature from the Black Lagoon dostane svoj remake a určite už nikomu neušla informácia o pripravovanej prerábke The Mummy, ktorej sme sa taktiež venovali v samostatnom článku. Štúdio Universal však chystá remaky aj ďalších klasík ako The Wolfman (1941, 2010), The Invisible Man (1933) a Bride of Frankenstein (1935).

Okolo Bride of Frankenstein sa robil väčší krik v októbri minulého roku, kedy sa údajne mala vo filme objaviť aj samotná Angelina Joe. Odvtedy nastal útlm prakticky až doteraz, keď sa v spojitosti s Bride of Frankenstein začalo objavovať meno Bill Condon. Bill Condon stál za kamerou remaku Beauty and the Beast (2017), ktorý doteraz v Box Office zarobil cez jednu miliardu amerických dolárov. Bill Condon má skúsenosti s réžiou filmov The Twilight Saga: Breaking Dawn Part 1 a 2 (2011, 2012), The Fifth Estate (2013), Dreamgirls (2006), Kinsey (2004) a Candyman: Farewell to the Flesh (1995). I napriek tomu, že s hororom má skúsenosti len skrz Candymana, napísal a zrežíroval životopisný film Gods and Monsters (1998) o Jamesovi Whaleovi, ktorý sa zapísal tučným písmom do histórie kinematografie a hororu ako žánru. Počas Universal Monsters éry zrežíroval filmy Frankenstein (1931), The Old Dark House (1932), The Invisible Man (1933) a Bride of Frankenstein (1935).

Bill Condon sa sám vyjadril, že miluje filmové monštrá a vzhľadom na jeho minulosť spojenú s Jamesom Whaleom a obrovským komerčným úspechom je veľmi pravdepodobné, že Universal Studios B. Condona naozaj oslovia (oslovili) a šanca na vzájomnú dohodu bude vysoká.

Bride of Frankenstein (1935) je priamym pokračovaním hitu Frankenstein (1931) podľa románu Frankenstein; or, The Modern Prometheus od Mary Shelley a doteraz sa považuje za jeden z najlepších filmových sequelov v histórii. V Bride of Frankenstein si opäť zahral úlohu príšery Boris Karloff a Elsa Lanchester sa vžila do kože Mary Shelley a priateľky Frankensteinovej príšery.

Film začína s Mary Shelley a jej oslavou úspechu z Frankensteina, po čom sa hneď pustí do vyrozprávania pokračovania v ktorom odhalí, že príšera a samotný šialený vedec Henry Frankenstein sú nažive. Film pokračuje postavou bývalého mentora Frankensteina, doktora Septimusa Pretoriusa, ktorý Frankensteina (netradične únosom manželky Elizabeth) za pomoci príšery prehovorí na vytvorenie priateľky.

Bride of Frankenstein je rovnako ako prvý film Frankenstein považovaný za feministické dielo. I napriek tomu, že sa Frankensteinova nevesta dočká odhalenia až na konci filmu, je neustále ústrednou postavou naprieč celým filmom. Má symbolizovať choré ideály ženstva, nároky na ženy a ich obmedzené postavenie v spoločnosti.

Okrem toho je Bride of Frankenstein jedným z najviac analyzovaných filmových diel pre jeho náboženskú vizualizáciu a homosexualitu. Vo filme sa vyskytuje viacero scén satirizujúcich katolícku cirkev a v tej dobe rozšírené silno konzervatívne názory. Režisér James Whale bol už počas svojho pôsobenia vo filmovej brandži otvorene homosexuálom.

I napriek tomu, že jeho životopisec James Curtis a spoločník David Lewis popierali, že by James Whale úmyselne do svojich diel vkladal čokoľvek len na základe svojej sexuálnej orientácie, je pravdou, že postava Septimusa je autorským výtvorom Whalea. Práve Septimus Pretorious je podľa viacerých odborníkov stelesnením homoerotiky a zamilovaného muža do Henryho Frankensteina. Vždy pri vstúpení manželky Elizabeth na scénu sa Septimus zamračí, rozhodol sa prerušiť svadbu Elizabeth a Henryho a v originálnom kontroverznom závere (ktorý sa nedostal do filmu kvôli cenzúre) sa aj samotný Henry Frankenstein rozhodne obetovať srdce svojej manželky pre vytvorenie nového života po boku Septimusa. I keď mnohé analýzy boli často pod argumentačnou paľbou „… kto chce niečo konkrétne nájsť, aj to nájde“, nie je úplne iracionálne nad filmom premýšľať v kontexte sexuality a to i z dôvodu toho, že herci stvárňujúci Septimusa (Ernest Thesiger) a Henryho Frankensteina (Colin Clive) boli bisexuáli. James Whale si ako veriaci človek musel prejsť viacerými vnútornými konfliktmi a záver filmu v ktorom sa príšera rozhodne oslobodiť Henryho s manželkou a nechať napospas smrti jeho samotného so Septimusom a novo zrodenou vydesenou nevestou je podľa niektorých vyvrcholením konfliktných myšlienok ohľadom spoločenských noriem a akceptácie „neprirodzeného.“

Bude zaujímavé sledovať, akou cestou sa vydá (pravdepodobne) Bill Condon. Okrem prerozprávania klasického príbehu má aj vďaka odvážnej predlohe viacero možností ako postaviť remake tak, aby bol aktuálny pre súčasnú spoločnosť.

Momentálne nie je známych viacero informácií, no o každej novinke budeme informovať.

Plagát: